Španielsko drží dva rekordy. A to 56,4 percentuálnu nezamestnanosť u mladých a 3100 kilometrov vysokorýchlostných železníc v prevádzke. Rozsiahlejšia sieť rýchlovlakov má len Čína, ktorá je dvadsaťnásobne väčšia, píše španielsky denník El País.
Lepší ako Francúzi
V prepočte kilometrov rychlotratí na obyvateľa Španielsko s prehľadom vedie.
V Európe aj v absolútnom rozsahu siete dokonca prekonáva Francúzsko, priekopníka rýchlych vlakov TGV. To má v prevádzke niečo vyše dvetisíc kilometrov.
Španielske rýchlovlaky jazdia v priemere rýchlosťou 222 kilometrov za hodinu, teda rýchlejšie ako tie japonské (218) a francúzske (215).
Miliardový biznis
Rozmach rýchlostných tratí, ktoré v Španielsku pod názvom (AVE) Alta Velocidad Española prevádzkuje štátna železničná spoločnosť Renfe, začal v roku 1992 inauguráciou trate z Madridu do Sevilly.
Odvtedy stávka na rýchlostné železnice vytvorila mohutné odvetvie, ktoré na tržbách generuje okolo 5 miliárd eur ročne a 60 percent produkcie vyváža, píše denník.
Uprostred vrcholiacej recesie bol v roku 2012 španielsky železničný priemysel druhým odborom, ktorý najviac zvýšil export a robil krajine dobré meno v zahraničí. To potvrdzuje aj najväčšia zákazka pre AVE za takmer sedem miliárd dolárov na budovanie linky "pre pútnikov" medzi saudskoarabskou Medinou a Mekkou.
Vláda aj firmy ruka v ruke budovali renomé španielskej techniky a podieľajú sa na projektoch rýchlodráhy v Brazílii, USA, Turecku či Kazachstane.
Firmy mlčia
Ale havária rýchlovlaku Alvia pri pútnickom meste Santiago de Compostella môže zasadiť tomuto imidžu tvrdú ranu, píše španielsky denník.
Možno práve strach vedie firmy k tomu, že okolo tragédie zachovávajú absolútne ticho. Ani výrobca Alvie spoločnosť Talgo nepovedala slovo na obhajobu svojich vlakov, rovnako tak zachovali mlčanie firmy dodávajúce značenie pre danú trať.
Toto ticho, ak sa bude vyšetrovanie nehody preťahovať, môže uškodiť medzinárodnym kontraktom. Len projektovaná trasa Sao Paulo - Rio predstavuje 12 miliárd eur, ktoré by mohli prekĺznuť medzi prstami, ak by pretrvávali nejaké pochybnosti o bezpečnosti španielskych vlakov.
Prezident galícijskej samosprávy Alberto Núñez Feijóo dokonca otvorene vyhlásil, že je v ekonomickom záujme iných krajín znevažovať bezpečnosť španielskeho systému kvôli výberovým konaniam.
To sa týka aj jedného z vôbec najväčších projektov na svete, stavby kalifornskej rýchlodráhy zo Sacramenta do San Diega o dĺžke 1330 kilometrov a s rozpočtom 80 miliárd dolárov.
Pomohlo by automatické zníženie rýchlosti
Pri nedávnej havárii zomrelo najmenej 79 ľudí a viac ako 160 ich bolo zranených. Podľa prvých záverov bolo príčinou nešťastia viac ako dvojnásobné prekročenie povolenej rýchlosti vlaku. V úseku, kde mal z povolených 220 km/h spomaliť na 80, išiel rušňovodič 190.
Pred nehodou telefonoval s dispečerom a podľa svojej výpovede sa domnieval, že sa nachádza na inom mieste trate.
Španielske odborové združenie ešte pred nehodou kritizovalo, že v úseku nefungujú automatické zabezpečovacie systémy, ktoré by okrem upozornenia znížili rýchlosť. Toto ale zatiaľ pri vjazde do staníc nikde v krajine nefunguje, riadenie tu vždy prepne na manuálne ovládanie rušňovodičom.
Nie je to len španielsky problém - nehôd rýchlovlakov sa v poslednej dobe v Európe stalo viac. Vo Francúzsku v júli pri vykoľajení vlaku zomrelo šesť ľudí a tento týždeň pri zrážke dvoch vlakov vo Švajčiarsku bolo 35 osôb zranených.
Vzhľadom k pripravovanej stavbe rychlotratí v Štátoch o nehode veľa písali aj zámorská médiá. Nimi oslovení experti sa ale väčšinou zhodli, že ťažkosti rýchlovlakov v Európe na amerických plánoch nič nezmenia. Môžu sa z toho poučiť, napríklad čo sa týka systémov zabezpečenia.