Najprv sa postkomunistické krajiny báli, že ich Európska únia neprijme za svojich členov. Teraz, paradoxne, únia úzkostlivo sleduje každé jedno referendum, aby nestroskotalo na nezáujme voličov.
"Výsledok slovenského referenda by mal Poľsko motivovať. Polovica krajín z tejto časti Európy už vstup do únie odobrila. Azda si z toho zoberieme príklad," netají sa ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová. Už menej nadšene však dodáva, že referendá prebehli len v eurooptimistických krajinách. Ak aj je pre Poľsko príkladom najmä Litva a Slovensko, Varšava začína 7. a 8. júna referendovú šnúru v euroskeptických krajinách -- Lotyšsku, Estónsku a Česku. Vo všetkých týchto sú síce v prevahe občania za vstup do únie, no len mizivé percento z nich je v deň D aj odhodlané vhodiť zaškrtnutý lístok do urny. "V Poľsku pôjde o každý hlas," priznal premiér Leszek Miller.
Neúčasť je tiež voľba
Miller vie, o čom hovorí. Sám do eurokampane, ktorá v Poľsku pomaly vrcholí, vložil politický krk. Ešte v marci vyhlásil: "Ak sa Poliaci vyslovia proti vstupu do pätnástky, spolu so mnou odstúpi aj celý vládny kabinet." Podľa predbežných prieskumov kolíše percento ľudí naklonených členstvu na čísle šesťdesiat, no ako poznamenáva denník Rzeczpospolita, rovnako až 60 percent opýtaných si myslí, že životné podmienky sa po vstupe do únie nezmenia. Denník pripomína aj fakt, že síce veľké percento tých, ktorí v doterajších euroreferendách k urnám prišli, boli za vstup. Ale mnohí voliči práve neúčasťou spochybňovali potrebu vstupu. To môže byť aj prípad Poľska, kde farmárov o výhodách členstva stále nikto v kampani nepresvedčil, dodal denník.
Kvóty, ktoré farmári žiadali, Varšava s úniou nevyboxovala, aj keď pätnástka jej v mnohom vyšla v ústrety. Pre zahraničných investorov je už poľská pracovná sila drahá a daňová motivácia žiadna. Naopak, nezamestnanosť sa vyšvihla na 18 %, ceny "pribrali" tak, že osemdesiat percent obyvateľstva si muselo vo svojich výdavkoch naordinovať redukčnú diétu a rast HDP by sa mal až v tomto roku opatrne usadiť na dvoch percentách. A tak hoci sa Poľsko skloňuje na prvých stránkach západnej tlače, žne vavríny v postsaddámovskom Iraku a americký prezident George W. Bush si nevie vynachváliť najlepšieho priateľa v Európe, Poliaci svorne tvrdia, že krajina je v kríze.
Nik nemôže namietať opak. Obhadzovanie sa korupčným bahnom v stále nevyriešenej úplatkárskej afére Rywingate či politické rošády v Millerovom kabinete, dali skôr zbraň do rúk nacionalisticky orientovaným stranám. Hoci Liga poľských rodín či nacionalistická Sebaobrana Andrzeja Leppera protieurópsku kampaň využíva len na vlastný prospech, spomínané čísla im hrajú do karát.
Nevyhovujúce moratórium
Zatiaľ sa však politici, ktorí paralelne rozbehli vlastné kampane za či proti členstvu Poľska v únii, rozčuľujú len nad tým, že nestihnú kvôli prísnemu moratóriu ovplyvniť nerozhodných voličov. "Je to príliš obmedzujúce," poznamenal Miller. "Myslím, že by tu mala byť možnosť informovať o priebehu referenda občanov, pre ľudí je to dôležité vedieť," pridala sa Hübnerová. Poľská ústava to však berie ako ovplyvňovanie aj tých, čo chcú neúčasťou vysloviť svoje stanovisko. Ako však ministerka dodala, na rozdiel od Slovenska trvá referendum v Poľsku dva plné dni.
Problém je však v inom. Ústava nekodifikuje ani právoplatnosť, ani záväznosť plebiscitu. Nie je teda stanovené, za akých podmienok je platné a kedy má výsledky vláda vôbec rešpektovať. Dokonca pri podrobnom výklade neurčuje ani percento potrebnej účasti na hlasovaní, aby bolo možné povedať, že je reprezentatívne. Poľskí politici síce tvrdia, že je potrebná aspoň 50-percentná účasť, ale tiež neskrývajú, že cestu potvrdenia vstupu môže v prípade neúspechu dokončiť parlament... To všetko je skôr demotivujúci faktor účasti. "Vraj je to len fraška," potvrdil v ankete novín jeden Varšavčan. Čo je však horšie, "v kampani sa nedarí prilákať na účasť mladých ľudí, ktorí sú rozčarovaní z ekonomickej aj politickej situácie v krajine," napísala Gazeta Wyborcza. Neúčasť v referende je naozaj tiež stanovisko. Toho sa však v krajine na Visle obávajú najviac.
Podpora krajiny členstvu v EÚ (v %) | |||
Krajina | Termín referenda | Za | Proti |
Poľsko | 7. -- 8. júna | 66 | 23 |
Česká republika | 15. -- 16. júna | 79 | 21 |
Estónsko | 14. septembra | 57 | 36 |
Lotyšsko | 20. septembra | 48 | 33 |
Cyprus | nevyhlásené | 75 | -- |
Zdroj: EÚ, Reuters, Prieskumy verejnej mienky v jednotlivých krajinách |