Bývalý český prezident Václav Klaus sa pri príležitosti 25. výročia Novembra veľmi ostro obul do svojho predchodcu a symbolu revolúcie Václava Havla. Poskytol veľký rozhovor MF DNES, v ktorom dal najavo, že ho Havlove názory a vízie v prvých ponovembrových rokoch veľmi brzdili a že si vlastne nerozumeli vôbec v ničom.
Vo svojej novej knižke Chceli sme viac než supermarkety sa voči Václavovi Havlovi pomerne ostro vymedzuje: "Havlizmus nebol schopný vytvoriť politickú programovú alternatívu. Chcel kázať, poučovať, nechať sa oslavovať. Bol schopný búrať, nie tvoriť." Čo Václav Havel búral?
Všetko. On jednoducho nechcel spoločnosť, akú sme chceli my. On nechcel politickú demokraciu štandardného typu. On nenávidel politické strany. On chcel svoje milované hnutia. A zásadným spôsobom odmietal trhovú ekonomiku, hoci si myslím, že z nej sám osobne veľmi ťažil. On ale jednoducho nechcel trh. To bol nepretržitý ideový súboj s týmto pohľadom na svet. Museli sme si prebojovávať veľa vecí, pri ktorých som si ani nemyslel, že to bude potrebné.
Takže keď bol Václav Havel opakovane volený prezidentom, a ani vy a ODS ste neprichádzali s protikandidátom, brali ste ho len ako nutné zlo?
Áno, vnímal som to ako nutné zlo. Aj keď tento výrok som sám nikdy nepoužil. Keď nad ním teraz premýšľam, tak áno, dalo by sa to tak povedať.
Bol pre vás Havel aspoň oným symbolom, dobre vnímaným v zahraničí?
Áno, v tom rešpekte voči našej krajine meno Václava Havla nepochybne zohralo pozitívnu úlohu. Ale myslím, že to bolo veľmi silno vynahradené jeho vnútropolitickými krokmi a zásahmi a atmosférou, ktorú spoluvytváral. Áno, on bol symbol a je potreba mať symboly. Najmä v zahraničí to malo pozitívny význam.
Na druhej strane - stále sa oháňate tým, že sme vďaka jeho menu boli vo svete viac renomovaní: nehnevajte sa, ale žiadne také mená v ostatných krajinách strednej a východnej Európy neboli, a do Európskej únie a do NATO vstupovali v rovnakej chvíli ako my. Takže ja by som ani túto vec nepreceňoval. Niečo vám poviem: bol som s Václavom Havlom vo februári 1990 na návšteve v USA, keď mal svoj známy prejav v Kongrese, keď potom kongresmani vstali a niekoľko minút tlieskali...
Tým chcete povedať, že v cudzine vedel nadchnúť?
Nie, chcem povedať, že ja som tam vtedy sedel a netlieskal. Tlieskať som nemohol: ten prejav sa mi zdal úplne absurdný. Bol úplne zvláštny, v dikcii štýle dlhých viet, filozofickej, antiamerickej. A zlý preklad tomu dal absolútnu korunu. Ručím za to, že žiadny z tých kongresmanov tomu prejavu nerozumel. Iba tlieskali tomu symbolu.
Vy ste sa vážne nezhodli skoro v ničom.
Myslím, že on, hoci samozrejme nebol komunista, tak mentálne v mnohých ohľadoch tým reformným komunistom bol.
Zdroj: iDnes.cz