Kresťansko-sociálna ľudová strana (CSV) luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera dosiahla v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách svoj najhorší výsledok od roku 1999, zostane však naďalej najsilnejšou stranou v parlamente. Potvrdili to konečné výsledky volieb, o ktorých krátko po polnoci informovala agentúra DPA.
CSV podľa predbežných oficiálnych výsledkov získala 33,7 percenta hlasov (v roku 2009 to bolo vyše 38 percent), čo jej v 60-člennom parlamente veľkovojvodstva zabezpečilo 23 kresiel (2009: 26).
Luxemburská socialistická robotnícka strana (LSAP), ktorá až do júla tohto roku s CSV vládla, zaznamenala tiež pokles voličskej priazne, zisk 20,3 percenta hlasov (21,6) jej však garantuje rovnaký počet 13 poslancov.
Z volieb najviac profitovala liberálna Demokratická strana (DP), ktorej dalo hlas 18,3 percenta voličov (15), takže k doterajším deviatim mandátom jej pribudli ďalšie štyri.
Zelení si pohoršili: získali 10,1 percenta hlasov (11,7) a šesť mandátov, o jeden menej ako mali doteraz.
V luxemburskom parlamente sú ešte zastúpení Alternatívni demokrati (ADR) s troma (4) a Ľavica s dvoma (1) mandátmi.
Sformovať novú vládu nebude pre Junckera jednoduché. Teoreticky by mohol vytvoriť koalíciu s LSAP alebo DP. Sociálni demokrati však pred voľbami vyhlásili, že chcú vytvoriť koalíciu s liberálmi a zelenými.
Luxemburský veľkovojvoda Henrich I. rozhodne začiatkom tohto týždňa, koho poverí zostavením novej vlády. Predpokladá sa, že má bližšie k spojenectvu CSV s DP, ktorého väčšina je solídnejšia než v prípade socialistov, liberálov a zelených.
Účasť na voľbách je v Luxembursku povinná. Občanom inak hrozí pokuta až 250 eur, ak sa opakovane nezúčastnia na voľbách, môže vzrásť až na 1000 eur.
Po 18 rokoch v úrade je Juncker najdlhšie slúžiacim premiérom v Európskej únii. Až na jednu výnimku CSV obsadzovala kreslo premiéra po všetkých voľbách, ktoré sa konali od konca druhej svetovej vojny.
Šéf luxemburskej vlády však v júli stratil podporu koaličného partnera LSAP po tom, čo parlamentné vyšetrovanie ukázalo, že tajné služby zneužívali moc - zbierali informácie o obyvateľoch a firmách a spreneverovali štátne peniaze.