Tridsaťpäť krajín sveta sa dnes v Haagu zaviazalo posilniť svoju jadrovú bezpečnosť. Malo by sa tak stať vďaka uplatňovaniu prísnejších medzinárodných noriem, čo by malo zabrániť teroristom dostať sa k materiálom na skonštruovanie atómovej bomby.
"Naším cieľom je odstrániť slabé miesta v oblasti jadrovej bezpečnosti," povedal holandský minister zahraničných vecí Frans Timmermans na záver dvojdňového summitu o jadrovej bezpečnosti, ktorý sa konal v Haagu.
Na tomto v poradí už treťom summite o jadrovej bezpečnosti sa zúčastnilo viac než päťdesiat svetových lídrov a predstaviteľov medzinárodných organizácií. Cieľom podujatia bolo poskytnúť záruky, že teroristické skupiny nezískajú prístup k jadrovému materiálu.
Medzi 35 signatárskych krajín (z 53 krajín na summite) patria napríklad Británia, Francúzsko, Turecko, Ukrajina, Japonsko či Izrael, avšak jadrové mocnosti Rusko, Čína, India a Pakistan tento dokument nepodpísali.
USA, Holandsko a Južná Kórea v snahe nebrániť niektorým krajinám, aby išli aj za rámec stanovených dohôd v tejto oblasti, vyzvali tieto štáty, aby sa správali podľa kódexu, ktorý zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Americký minister energetiky Ernest Moniz uviedol, že odporúčania MAAE majú najviac zo všetkých podobu medzinárodných noriem.
Dohoda medzi 35 krajinami má za cieľ vybudovanie "globálnej architektúry pre zaistenie jadrovej bezpečnosti", a to najmä podporou väčšej transparentnosti, výmeny informácií a zriadenia systému osvedčených postupov, ktorý bude spoločný pre všetkých signatárov.
Účastníci summitu upozornili, že k tejto iniciatíve by sa postupne mali pripojiť aj iné štáty, najmä však Rusko, a iniciatíva by sa mala stať súčasťou medzinárodného práva.
V priebehu troch summitov o jadrovej bezpečnosti, ktoré odštartoval americký prezident Barack Obama v roku 2010, klesol počet krajín, ktoré majú dostatok materiálu na výrobu jadrovej zbrane, z 39 na 25.
V konkrétnej rovine sa úspech summitu z Haagu pretavil do nových záväzkov Belgicka, Japonska a Talianska na zníženie ich zásob vysoko obohateného uránu a plutónia. Ďalšie štáty sa zaviazali zvýšiť úsilie v boji proti nedovolenému obchodovaniu s jadrovým materiálom, zvýšiť bezpečnosť námornej dopravy a zamerať sa na výrobu nízko obohateného uránu pre výskumné jadrové reaktory namiesto vysoko obohateného uránu, ktorý je použiteľný na vojenské účely.
Obama v závere stretnutia privítal dosiahnuté výsledky a oznámil, že bude hostiteľom najbližšieho summitu o jadrovej bezpečnosti, ktorý sa bude konať v roku 2016 v jeho domovskom Chicagu.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso summit v Haagu označil za kľúčový v čase, keď medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť možno vážne spochybniť, čo je jasný odkaz na krízu na Ukrajine.
"Je preto dôležité ukázať, že sme jednotní v našom odhodlaní vybudovať všestranný poriadok založený na mieri a nespochybniteľnom rešpektovaní právneho štátu," povedal Barroso.
Vzhľadom k náročnosti presvedčiť všetky relevantné krajiny, aby sa dohodli na základoch medzinárodnej zmluvy, by malo vytvorenie balíčka "najlepších postupov" a cieľov viesť k vytvoreniu vzájomného tlaku medzi krajinami, keď ani jedna nebude chcieť byť označená za najmenej spoľahlivú pri ochraňovaní svojho jadrového materiálu.
"Tieto krajiny sa po obdobie šiestich rokov zúčastňovali na tomto procese. A teraz len dve tretiny z nich sú ochotné povedať 'áno'. Musíme naplno implementovať základné odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o tom, ako treba chrániť jadrový materiál," uviedla po skončení summitu politická analytička Michelle Cannová z organizácie Partnerstvo pre globálnu bezpečnosť.