Trpezlivosti má chudobnejúci ruský občan zhruba tak ešte na rok. Eufória z pripojenia Krymu pominula, nastúpila takzvaná kríza vnímania reality. "Stratili sme pocit istoty a existujúceho poriadku," tvrdia sociológovia z renomovanej sociologickej služby Levada-centrum. Rusku tak hrozia do roka masové protesty, možno aj bankrot. Premiér Dmitrij Medvedev ale odmieta tlačiť peniaze či prerozdeľovať majetok.

Zatiaľ sa búria jednotlivé skupiny obyvateľov ako vodiči kamiónov, dôchodcovia alebo študenti. Pokiaľ nebude väčšina problémov, z ktorých niektoré majú na občanov fatálne dôsledky, riešená, možno masové protesty očakávať začiatkom roka 2017.

Podľa sociologičky Natálie Tichonovovej sú najviac postihnutí súčasnou krízou príslušníci strednej a vyššej triedy v Moskve a Petrohrade a hneď po nich obyvatelia malých miest a dedín.

Moskva prišla o privilégiá

Moskva a Petrohrad vždy predstavovali svet úplne odlišný od zvyšku Ruska. Teraz ale obyvatelia dvoch najväčších ruských miest prichádzajú o svoje dávne privilégiá. Napríklad sa mnohí musia zriecť možnosti často cestovať do zahraničia a stravovať sa luxusnejšie ako ich spoluobčania žijúci nielen za Uralom alebo na východnej Sibíri, ale aj sto kilometrov od metropoly.

Životná úroveň Rusov z miest a dedín sa ale nedá porovnávať, pretože vidiek sa prepadá hlbšie do chudoby. Najrýchlejšie tu rastie nezamestnanosť, ľudia pracujú v priemere o štyri hodiny týždenne dlhšie, ale poberajú menšie platy.

Len 25 percent Rusov zarába cez 20 tisíc rubľov. Všetci ostatní sú pod touto hranicou. Pritom za 20 tisíc rubľov je v súčasnosti v Moskve nemožné uživiť aj trojčlennú rodinu. Napriek tomu podľa štatistík patrí táto štvrtina ruskej populácie do kategórie dobre zabezpečených. Aj keď oni sami si to nemyslia. Na druhej strane je 12 percent Rusov zaradených do skupiny "krajne chudobných".

Napriek tomu Rusi zatiaľ protestujú sporadicky. Zhoršenie životnej úrovne má totiž v ruských pomeroch spomalený efekt. "Ešte je možné to vydržať," uvádza profesorka Tichonovová typickú ruskú reakciu. Za pár mesiacov môže byť podľa nej všetko inak. Sociológovia z Levada-centra sa domnievajú, že tento rok sa bude vláda snažiť zabrániť demonštráciám nespokojných občanov za každú cenu, predovšetkým kvôli septembrovým parlamentným voľbám. Ťažko sa ale podarí občanov udržať v pokoji až do roku 2018, kedy si budú voliť prezidenta.

Príjmy z ropy sú preč

Obava z nahnevaných voličov bola hlavnou témou vystúpenia ruského premiéra Dmitrija Medvedeva na víkendovom zjazde vládnej strany Jednotné Rusko, ktorej predsedá. Medvedev si zjavne dobre uvedomuje, že prípadný krach ruskej ekonomiky, ktorý je každým dňom reálnejší, bude znamenať aj jeho politický a osobný bankrot.

Kremeľ sa už na túto situáciu pripravuje ostrou kritikou vlády a jednotlivých ministrov aj gubernátorov, ktorých prezident Vladimír Putin rád uráža v priamom prenose. Rovnako ako teraz ťažkosti, ktoré postihli rubeľ a ruský rozpočet, zvádza Moskva na Západ a predovšetkým USA, tak potom za bankrot štátu Putin najskôr urobí zodpovedným Medvedeva a jeho tím.

Stranu i Medvedeva môže aspoň na chvíľu zachrániť iba zásadný úspech vo voľbách tento rok v septembri. Preto sa na ne pripravuje ako nikdy predtým. Tento rok vôbec prvýkrát v ruskej politickej histórii strana plánuje usporiadať primárky. 22. mája kvôli tomu otvorí 20 tisíc volebných okrskov v celej krajine a vykoná akúsi volebnú generálku.

Medvedev neľahkú situáciu v Rusku rozobral detailne. "Na Rusko je vyvíjaný tlak zo všetkých strán ... Nesmieme sľubovať ľuďom to, čo nie sme schopní splniť," povedal na zjazde. "Doba vysokých výnosov z ropy je preč ... Vážení voliči, neverte tým, ktorí vám budú sľubovať hory doly. Bude sa hovoriť o rozdeľovaní majetku ako v roku 1917! Moc dobre vieme, ako to skončilo. Budú aj výzvy k tlači nových bankoviek. Ale nikto vám neprizná, koľko v takom prípade bude stáť bochník chleba v obchode a ako rýchlo môže byť znehodnotený plat, dávky aj úspory ľudí. Všetko zhltne inflácia."

Prezident Putin v súčasnej situácii nemá chuť sa príliš opierať o vládu a gubernátorov, ktorí sú zodpovední za nevyplácanie miezd v regiónoch. Podľa šéfa Levada-centra Leva Gudkova sú jeho oporou represívne štruktúry, čo je možné chápať ako reanimáciz ZSSR. "Nespokojnosť ľudí so súčasným životom je zatiaľ ešte kompenzovaná protizápadnými náladami, to je metóda ruského vedenia, ktorou sa bráni pred nespokojnosťou spoločnosti."

Občania našťastie pre Kremeľ zatiaľ nie sú príliš aktívni - skôr upadajú do depresie vyplývajúcej podľa Gudkova zo zakomplexovanosti a závisti. "Rusi závidia hlavne skorumpovaným úradníkom, ktorí si vďaka svojej blízkosti k moci mohli odtrhnúť tučné kúsky. Z toho vyplýva pocit prehry." Kvôli protizápadnej kampani v médiách padá časť hnevu aj na občanov západných krajín, ktorým sa darí lepšie "na úkor Ruska ".