Čína vyšle do konca roka svoju prvú sondu na Mesiac. Ide o ďalšiu etapu ambiciózneho vesmírneho programu, v rámci ktorého chce Peking postaviť aj vlastný orbitálny komplex. S odvolaním sa na čínske médiá o tom informovala agentúra Reuters.
Prvú umelú družicu Mesiaca vypustil Peking v roku 2007. Družica, ktorá dostala meno po čínskej lunárnej bohyni Čchang-e, urobila snímky povrchu Mesiaca a analyzovala distribúciu prvkov v pôde.
Tento vesmírny let bol prvým krokom trojfázového vesmírneho programu, po ktorom bude nasledovať bezpilotný let na Mesiac a napokon okolo roku 2017 odoberanie vzoriek pôdy a hornín z povrchu Mesiaca.
Na Mesiaci by do konca roka mala pristáť sonda Čchang-e 3. "Raketa Čchang-e 3 oficiálne vstúpila do fázy realizácie vypustenia, ktorá nastala po období výskumu a konštrukcie," uviedla oficiálna čínska tlačová agentúra Sinchua, ktorá citovala vládne zdroje.
"V rámci tejto misie absolvuje čínska družica po prvý raz v dejinách mäkké pristátie alebo pristátie s využitím techniky na spomalenie letu na inom nebeskom telese," dodala agentúra Sinchua bez uvedenia bližších podrobností. Čínski vedci tvrdia, že pilotovaný let na Mesiac budú schopní uskutočniť po roku 2020.
Čína naposledy uskutočnila pilotovaný vesmírny let v júni, keď päť kozmonautov strávilo na obežnej dráhe Zeme 15 dní a vykonalo spojenie svojho vesmírneho modulu s experimentálnym vesmírnym laboratóriom, čo je kritický krok v úsilí Pekingu o postavenie funkčného orbitálneho komplexu do roku 2020.
Čína ešte stále výrazne zaostáva za tradičnými vesmírnymi veľmocami, Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré techniky spojenia vesmírnych modulov zvládli už pred niekoľkými desaťročiami.
Peking tvrdí, že jeho vesmírny program slúži len na mierové účely. Americké ministerstvo obrany však poukazuje na čoraz väčšie schopnosti Číny v tejto oblasti a uvádza, že Peking vykonáva celý rad aktivít zameraných na to, aby v čase krízy svojim protivníkom zabránil využívať systémy umiestnené vo vesmíre.