Miriam asi nie je ten typ sýrskej utečenky, ktorého Angela Merkelová očakáva.

Po ceste z Turecka so svojimi tromi deťmi sa v Berlíne stretla s manželom. "Nechcem tu zapustiť korene, nechcem sa učiť nemčinu alebo integrovať," povedala arabsky 23-ročná Miriam pre portál Bloomberg. "Ani nebudem musieť, pretože som tu len, kým neskončí vojna v Sýrii."

Podobne sa vyjadrujú v berlínskom utečeneckom stredisku viacerí Sýrčania, považujúc Nemecko skôr za dočasnú zastávku, ako za šancu na nový život.

"Milujem Merkelovú"

Keď nechala Merkelová v auguste 2015 otvoriť nemecké hranice pre žiadateľov o azyl, hovorila o tom, že zaplnia voľné pracovné miesta a stanú sa daňovými poplatníkmi budúcnosti. Ale politickí spojenci v rámci jej Kresťanskej a demokratickej únie a jej sesterskej strany Kresťansko sociálnej únie vyslovili obavu, že tieto snahy môžu zlyhať, pretože príliv utečencov neslabne.

"Povedie to k roztrpčeniu v nemeckej verejnosti, k poklesu dôvery v politický systém a silný tlak na CDU prinúti Merkelovú k zmene postojov alebo k rezignácii," povedal Werner J. Patzelt, profesor politických vied na Technickej univerzite v Drážďanoch.

"Ľutujem, že som sem prišiel," povedal 23-ročný Sýrčan Ahmed, ktorý nechce chodiť na jazykové kurzy. "Keď som sa spýtal svojich priateľov, kto by sa chcel vrátiť, sedem z deviatich zdvihlo ruky. Zvyšní tu majú rodiny."

Rozdiel oproti krízam, ktorým Merkelová čelila v minulosti, je evidentný. "Čo robí túto krízu pre Merkelovú takú zásadnú a náročnú je to, že sa nedeje niekde na našom prahu, ale je vo vnútri Nemecka a jej koniec je v nedohľadne,"  povedal Judy Dempsey, pracovník Carnegie Europe.

Počuť ale aj hlasy Sýrčanov, ktorí sú ochotní prispôsobiť sa nemeckej kultúre. "Milujem Merkelovú," povedal 28-ročný tesár Ahmed. "Som pripravený učiť sa nemecky a robiť akýkoľvek druh práce. Ale keď moje dve deti vyrastú, chcem sa vrátiť do arabského sveta, aby z nich mohli vyrásť dobrí moslimovia."

Nemcov nezaujíma bravčové

Fawaz Tello, člen sýrskej opozície, ktorý žije už viac ako tri roky v Berlíne, zdôrazňuje, že integrácia utečencov nebude viesť k oslabeniu ich viery a tradícií. "Hovorím im, že je tu väčšia náboženská sloboda, ako si dokážu predstaviť," povedal Tello. "Integrovať sa znamená rešpektovať zákony, byť dochvíľni, seriózni, presní a úprimní v tom, čo robia, Nemcom je jedno, že nejedia bravčové mäso."

Lesk sa pre Miriam vytratil, keď so svojou rodinou prišla do preplneného prijímacieho strediska. Nekonečné papierovanie, cestovanie metrom, ponuré počasie a neislamská kultúra v nej prebúdza ľútosť za životom v Turecku, ktorý opustila.

Tzv. politika otvorenej náruče začína spôsobovať v Nemecku čoraz väčšie problémy. Pribúdajú protesty obyvateľov proti prijímaniu utečencov a žaloby na Angelu Merkelovú za vlastizradu či za pašeráctvo.

Merkelovej politika otvorenej náruče však začína proti nej stavať už aj vlastných. Najmä v Bavorsku, ktoré je nárazníkovou zónou pri vstupe tisícov ľudí do krajiny. V nedeľu 1. novembra uplynulo ultimátum, ktoré dal kancelárke na riešenie krízy bavorský premiér Horst Seehofer. Ten stojí na čele CSU, koaličného partnera Merkelovej CDU. „Buď sa hranice zavrú s Merkelovou, alebo bez nej,“ odkázal Merkelovej cez nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung Hans-Peter Uhl zo spomínanej CSU.