„Verím, že Grécko nevyhnutne potrebovalo túto zmenu. Náročný program úsporných opatrení za posledných päť rokov zničil ekonomiku našej krajiny,“ vyhlásil pre HN šéf Katedry politológie na britskej Coventry University a Grék Alexander Kazamias. Zásahy politikov počas krízových rokov považuje za absurdné. „A toto by sa malo skončiť s víťazstvom Syrizy. Je to kľúčový krok správnym smerom.
Nielen Kazamias, ale aj celý rad odporcov politiky pravicovej a proeurópskej Novej demokracie vyčíta odchádzajúcemu premiérovi Antonisovi Samarasovi hlavne rast verejného dlhu. Kým ešte pred piatimi rokmi tesne presahoval úroveň 120 percent hrubého domáceho produktu, dnes atakuje hranicu 180 percent. Takmer dve tretiny mladých ľudí do 24 rokov je pritom bez práce. Experti pritom terajšie dlhové zaťaženie problémového štátu považujú za nezvládnuteľné bremeno. „Ak by aj grécka ekonomika výrazne oživila, čo je veľmi optimistický predpoklad, znižovanie dlhu bude len veľmi pomalé,“ konštatoval ekonóm J&T Bank Stanislav Pánis.
Syriza vidí jednoduchý návod, ako podporiť ekonomiku krajiny. Okrem iného rastom miezd či investíciami. „Je tu však problém. S prihliadnutím na program tejto strany to vychádza, že tam budú mať 12-miliardovú čiernu dieru,“ upozornil pre svetové médiá známy grécky ekonóm Nick Skrekas.
Teraz už vládnucej strane by pri zháňaní pomohlo odpustenie aspoň časti dlhu. Rokovania v tomto duchu s Bruselom sa však ešte ani nezačali.
„Problémom je nemecká vláda Angely Merkelovej. Ak Merkelová bude súhlasiť s novými vyjednávaniami, bude to pre lídra Syrizy Tsiprasa veľké víťazstvo,“ hovorí Kazamias. Štátny tajomník slovenského ministerstva financií Vazil Hudák pre HN potvrdil, že „Slovensko aj európski partneri sú otvorení dialógu“. Pripomenul, že Brusel a euroval už urobil ústupok v minulosti, keď znížil Grécku úroky na záchranných úveroch a predĺžil splatnosť týchto pohotovostných pôžičiek. Naznačil tak, že týmto smerom by sa mohla uberať aj dohoda so Syrizou. Hudák však za Slovensko odmietol odpúšťanie dlhu. „Kľúčovou témou však pre Syrizu bude zredukovanie dlhu na udržateľnú úroveň,“ myslí si Kazamias, podľa ktorého by Atény mohol v tejto veci podporiť aj Medzinárodný menový fond.
Španielsko i Taliansko boli pokojné
Katastrofické scenáre, ktoré mnohí obchodníci na finančných trhoch očakávali, sa nekonali. Napriek tomu, že ku kormidlu sa v Grécku dostala krajne ľavicová Syriza, burzy zostali v relatívnom pokoji. Ani problémové krajiny ako Taliansko či Španielsko nečelili šoku. Práve naopak. Akciový index Ibex v Španielsku rástol počas dňa o 0,3 percenta. Zisky si pripísal aj taliansky Mib index. „Kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré minulý týždeň ohlásila Európska centrálna banka, povzbudilo trhy,“ vysvetľuje pre spravodajské agentúry obchodník na burze z firmy Accendo Markets Tom Robertson s tým, že tento krok „zrušil“ možnú zlú náladu z nástupu Syrizy v Grécku. To však podľa neho neznamená, že burzy spia. Najbližšie turbulencie môžu prísť so snahami Atén vyjednávať odpustenie časti verejného dlhu. Ak sa k tomu Nemecko a Brusel otočia chrbtom, riziko odchodu Grécka z eurozóny bude rásť. A s tým aj napätie v radoch investorov na finančných trhoch. Dobrá správa však je, že vďaka viacerým mechanizmom vrátane bankovej únie by sa už nemala opakovať situácia spred štyroch rokov. V praxi by sa tak už „nákaza“ nemala šíriť do Talianska či Španielska.
Grécka ekonomika v číslach
280 miliárd. Toľko Grécko dlhuje ECB a svojim ďalším veriteľom.
340 miliárd. Výška dlhu, ktorý dosahuje grécka ekonomika.
175,5 percenta. Taký vysoký je štátny dlh v percentách k hrubému domácemu produktu.
0,6 percenta. O toľko vzrástol hrubý domáci produkt Grécka za posledný rok.
26,8 percenta. Takú úroveň dosiahla nezamestnanosť na začiatku tohto roka.
36 percent. Toľko obyvateľov Grécka ohrozovala v minulom roku chudoba.
86 percent. Na túto úroveň klesla cena práce oproti roku 2010.
60 percent. Toľko mladých ľudí do 24 rokov je v krajine bez práce.