Voda je niečo, bez čoho sa nezaobíde žiaden živý organizmus na Zemi. Nenadarmo pri našich výjazdoch do hlbín slnečnej sústavy pátrame po vode - predpokladáme, že kde je voda, tam môže byť život. Pijeme ju, varíme z nej, umývame sa, perieme, zavlažujeme plodiny, napájame zvieratá, vodu využívame aj v priemysle. No s prístupom k nej to vo väčšine sveta nie je jednoduché.
Zdroj: Flickr.com/LadyDragonflyCC
Čistá voda je pre chudobných drahá
Okrem toho, že je voda po svete rozmiestnená nerovnomerne, prístup k nej ovplyvňuje aj to, či sú ľudia chudobní alebo nie. Obyvateľ slumu vo filipínskej Manile zaplatí za vodu až päťkrát viac ako bohatý obyvateľ toho istého mesta, voda ho tiež vyjde drahšie než bežného Slováka či Angličana, vyplýva zo správy Rozvojového programu OSN, ktorá sa venuje vode.
Právo na prístup k vode a sanitácii je pritom od roku 2010 oficiálne uznaným ľudským právom. Väčšina ľudí bez prístupu k vode či sanitácii je extrémne chudobných. Napriek výrazným zlepšeniam je podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie stále prinajmenšom polovica chorôb v rozvojových krajinách spôsobená práve nedostupnou nezávadnou vodou a sanitáciou. Správa Rozvojového programu OSN spomína 443 miliónov stratených školských dní vymeškaných kvôli chorobám spôsobeným závadnosťou vody. To je akoby 2,3 milióna žiakov vôbec nechodilo do školy. A horšie zdravie a slabšie vzdelanie ľuďom neumožňuje vymaniť sa z chudoby.
No bez vody sa nepohneme ani v iných oblastiach. Jej dostatok či nedostatok vplýva na potravinovú bezpečnosť, či na možnosti urbanizácie a priemyselného rastu. Odzrkadľujú sa v nej aj rodové nerovnosti - ženy namiesto toho, aby sa realizovali inak, vláčia ťažké bremená kilometrami krajiny.
Zlý prístup k vode a sanitácii tiež výrazne znižuje produktivitu a oslabuje ekonomiku. Napríklad v niektorých krajinách subsaharskej Afriky môže odčerpať až päť percent HDP. A ak by sme započítali aj skryté environmentálne náklady, suma by bola ešte vyššia. Napríklad znečistením vody sa sami oberáme o jej zdroj v budúcnosti, no zároveň tým prispievame aj k ďalším škodám - napríklad vyhynutiu celých jazier či riek.
Podľa rôznych štúdií sa tento vzťah bude len zosilňovať. Vedci ako napríklad historik Gwynne Dyer hovoria o možných vojnách o vodu. Dostupnej vody je čoraz menej a tú zvyšnú si ničíme. Jedným z najväčších škodcov je pritom poľnohospodárstvo, ktoré ju zároveň aj najviac potrebuje.
Zdroj: Marián Čaučík, Južný Sudán, 2010
Stále je čo doháňať
Čo znamená dostupnosť vody pre človeka? Aby mohla OSN merať plnenie svojich vodných cieľov, musela si stanoviť kritériá merania. Dostatok vody na osobnú spotrebu stanovila medzi 50 a 100 litrami na deň. Voda by mala byť finančne dostupná - nemala by rodinu stáť viac než tri percentá rozpočtu. Takisto by mala byť dostupná aj fyzicky - vodný zdroj by mal byť vzdialený najviac kilometer od domu a získať ju by nemalo trvať dlhšie než 30 minút. Kým pre bežného Slováka ide o nepredstaviteľne nízko nastavenú latku, vo svete ju stále nedokáže prekročiť dve miliardy ľudí.
No aj tak sa svet poriadne pohol vpred. “Za posledných 21 rokov získalo prístup k lepším zdrojom pitnej vody viac než 2,1 miliardy ľudí. Kým v roku 1990 malo k pitnej vode prístup 76 percent ľudí, dnes je to 89 percent. To všetko pri výraznom raste populácie,” povedala pre HN Elizabeth Stuart z britského think-tanku Overseas Development Institute. Podľa správy UNICEF z roku 2013 to prispelo k tomu, že počet úmrtí detí do päť rokov klesol globálne o viac než 50 percent.
Stále platí, že „najväčší problém predstavuje kvalitná voda pre rozvojové krajiny, kde vlády nemajú kapacitu, skúsenosť a prostriedky, aby riešili systémovú dostupnosť vody pre svojich obyvateľov,“ konštatuje Marián Čaučík z organizácie eRko - Dobrá novina. Ako príklad uvádza región Turkana v severozápadnej Keni. „Je to veľmi suchý región, kde prší len pár dní v roku. Väčšina tu vybudovaných studní nie je dielom miestnej vlády, ale vznikla za pomoci donorov zo zahraničia,“ dodáva Čaučík.
Aby toho na miestne obyvateľstvo nebolo málo, podotýka, že ich partneri z regiónu hovoria o zmene klímy sprevádzanej meniacimi sa vzorcami počasia. “Voda je základ života v Turkane, kde v takýchto širších obdobiach sucha majú napríklad vyschnuté studne, musia chodiť oveľa ďalej za vodou, podvyživení sú ľudia aj zvieratá, od ktorých majú mlieko na základnú výživu. Takže je to celý kolobeh dôsledkov zmeny klímy, ktorú cítia aj oni,” dodáva Čaučík.
Zdroj: Dominika Martincová, Mjanmarsko, 2014
Ako pomáhame vo svete
V globálnom meradle je potrebné zamerať sa na pomoc tým krajinám, ktoré majú s dostatkom pitnej vody a sanitácie najväčšie problémy, ich problémy sú v poslednej dobe neraz znásobené aj dopadmi meniacej sa klímy. Podľa údajov medzinárodných inštitúcií ide primárne o viaceré krajiny subsaharskej Afriky, časti Ázie, ako aj o viaceré tichomorské ostrovné krajiny.
Relatívne bohaté Slovensko s týmito krajinami dokáže spolupracovať a prispieť k zlepšeniu prístupu k vode pre ich obyvateľov. Prekážkou pri spolupráci však býva byrokracia a logistika. „Napríklad do Južného Sudánu treba všetky technológie doviezť,“ hovorí Čaučík. Pri zvýšení objemu poskytovaných prostriedkov na rozvojovú spoluprácu a odbúraní administratívy, však vidí priestor na ďalšie zlepšenie. Priestor sa vytvára aj tým, že sa ľudské právo na vodu a sanitáciu dostane medzi Ciele udržateľného rozvoja, ktoré by mali od budúceho roka platiť pre všetky krajiny na planéte.
Slovenské subjekty pritom už dnes realizujú viacero takýchto rozvojových projektov. Napríklad do Moldavska odovzdávame svoje skúsenosti s riešením povodňových stavov, ale pôsobíme aj inde. „Slovensko sa aktívne podieľa na riešení problémov spojených s bezpečnosťou a kvalitou vody v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Podporili sme viaceré projekty zamerané na hospodárenie s vodou v rôznych regiónoch sveta, od Mozambiku cez Gruzínsko až po Uzbekistan či Čiernu horu,“ uvádza tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
Slovenský pohľad
Slovensko je na tom, čo sa týka stavu vody a úrovne sanitácie, dobre. Podľa ministerstva životného prostredia je k verejnému vodovodu pripojených vyše 87 percent obyvateľstva, mnohí tiež používajú vlastné zdroje. “Priemerný Slovák minie denne 90 až 140 litrov vody,” hovorí Petra Ježeková z environmentálnej organizácie Živica.
„Slovensko má dostatok zásob vody na uspokojovanie potrieb obyvateľstva, či už v domácnostiach, ale aj v poľnohospodárstve a v priemysle,” reaguje na našu otázku ministerstvo životného prostredia. V rámci šírenia sanitácie sa Slovensko snaží na celom území vybudovať verejné kanalizácie a nahradiť existujúce iné riešenia. Ako sú napríklad vlastné septiky.
Vody máme síce dosť, podľa Martiny Barancovej Paulíkovej z občianskeho združenia Slatinka však k vodnému bohatstvu nepristupujeme vždy šetrne. „Štát reprezentovaný ministerstvom životného prostredia prakticky rezignoval na ochranu vôd a sústreďuje sa iba na nastavenie rámcov jej využívania,“ mieni Paulíková. Ide o to, že sa nestačí zamerať len na budovanie vodovodov, ale aj na ochranu toho, čo do nich pustíme. V tom zmysle podotýka, že je naivné očakávať, že u nás na Slovensku bude stále toľko vody, koľko potrebujeme, a že jej dostupnosť je len otázkou financií na výstavbu vodovodov a kanalizácií.
„Zvykli sme si na to, že na väčšine územia bola pitná voda dostupná v akomkoľvek množstve a v dobrej kvalite. Pitnou vodou splachujeme, plníme bazény, a podobne,“ tvrdí Paulíková zo združenia Slatinka. Čo s tým? Hlavne by sme podľa nej mali minimalizovať osobnú spotrebu pitnej vody. No šlo by napríklad aj o špeciálne stavebné úpravy, napríklad dvojité rozvody.
Petra Ježeková zo Živice však vysvetľuje, že na takéto úpravy treba myslieť už pri stavbe domu, realizovať ich dodatočne nie je jednoduché. “Bolo by výborné, keby štát podporoval inštaláciu takýchto systémov v nových budovách,” dopĺňa. Podobné dotácie dnes štát a EÚ dáva napríklad na solárne kolektory či zatepľovanie domov.
Voda sa stráca
Dostupná voda sa na planéte stráca. Príčin je niekoľko. Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity považuje za jednu z hlavných príčin globálne otepľovanie.
S otepľovaním klímy však nesúvisí len topenie sa horských ľadovcov, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov sladkej vody, ale aj rozširovanie sa sucha. Klimatológ Milan Lapin vysvetľuje, že pri oteplení odchádza do atmosféry viac pary. No nie vždy to znamená, že sa voda aj vráti späť. “Na to, aby vznikli zrážky, musí nastať vhodná situácia. Ak nenastane, tak vám nepomôže, že je v atmosfére viac vodnej pary,” hovorí. Ale zároveň, ako sa môžeme dovtípiť, čím vyššia je teplota, tým viac vody sa vyparí, čo vysušuje pôdu. “Ak sa oteplí o jeden stupeň, treba o šesť percent viac vody, o šesť percent viac sa totiž vyparí z pôdy, a tým bude väčšie sucho.”
To sa odráža na probléme, ktorý opísal tím vedcov z NASA a Kalifornskej univerzity. V odbornom časopise Water Resources Journal uverejnili výsledky svojho výskumu podzemných zásobníkov vody - tzv. akviferov, ktoré sa rozkladajú pod rozsiahlymi územiami kontinentov. „Viac ako dvadsať z 37 najväčších svetových akviferov sa dostali na hranicu udržateľnosti. Nechýba veľa, a čoskoro budú vyčerpané,“ tvrdí Jay Famiglietti, riaditeľ výskumu. Problém s vodou je najkritickejší v miestach, kde dažďová voda a topiaci sa sneh nedokážu nahradiť množstvo vody spotrebované človekom. Najviac zaťaženým zásobníkom je veľký arabský akvifer, ktorý zásobuje vodou viac ako 60 miliónov ľudí.
Avšak aj tú vodu, ktorá nám napokon zostane - a ktorej je čoraz menej - znehodnocujeme znečistením, napríklad aj nedostatočnou kanalizáciou, skladovaním odpadu, najmä vo veľkých mestách, ako aj masívnym znečisťovaním spodných aj povrchových vôd poľnohospodárstvom.
Tento článok je siedmy z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Ciele udržateľného rozvoja
- Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
- Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
- Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
- Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
- Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
- Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
- Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
- Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
- Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
- Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
- Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
- Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
- Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
- Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
- Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
- Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
- Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj