Zatiaľ čo v Nemecku a Belgicku pribúda obetí záplav a beznádej narastá, objavujú sa otázky, ako mohlo k súčasnej katastrofe vôbec dôjsť, napísal portál stanice BBC. Povodniam predchádzali v častiach západnej Európy rekordné zrážky, ktoré viedli k vyliatiu riek z brehov.

​Oceňovaná hydrologička Hannah Clokeová, ktorá vytvorila Európsky systém varovania pred povodňami, program Európskej únie, ktorého cieľom je zavčasu varovať pred povodňovým nebezpečenstvom, tvrdí, že počas minulého víkendu úrady dostali varovanie. Svoj program Clokeová založila po tragických povodniach v Európe v roku 2002 v snahe predísť podobným katastrofám. Terajšie záplavy podľa nej však ukázali na slabé miesta systému.

V niektorých oblastiach podľa Clokeovej program splnil svoj účel a varovania padli na úrodnú pôdu. Hydrologička však priznáva, že "na niektorých iných miestach sa nedostalo varovanie k ľuďom, ktorí nevedeli, čo sa stane".

"V roku 2021 by sme nemali mať toľko úmrtí kvôli záplavám. Je to jednoducho neprijateľné a niečo je zle," zdôrazňuje hydrologička.

Rôzne mechanizmy

V jednotlivých európskych krajinách sú mechanizmy, ktoré predpovedajú povodne a zverejňujú výstrahy, rôzne. V Nemecku sú tieto štruktúry podľa Clokeovej rozdrobené a zahŕňajú mnoho úradov v rôznych spolkových krajinách, takže reakcie na nebezpečenstvo sa môžu líšiť.

Hovorca nemeckého meteorologického ústavu Deutscher Wetterdienst uviedol, že služba vydala niekoľko varovaní pred extrémnymi zrážkami. Podľa neho je potom už na jednotlivých úradoch, aby zhodnotili povodňové nebezpečenstvo a prípadne prikročili k evakuácii ľudí alebo iným opatreniam.

Ministerstvo životného prostredia spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, ktorá je jednou z najpostihnutejších krajín terajšími záplavami, uviedlo, že varovania pred povodňami sa zverejňujú pre najväčšie rieky, ale že informácie týkajúce sa prítokov a menších riek nie sú tak podrobné, takže povodne nemôžu byť vždy odvrátené.

​Klimatologička Friederike Ottová, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu pre zmeny životného prostredia na Oxfordskej univerzite, vidí akútnu potrebu osvety týkajúcu sa záplav. "Podľa môjho názoru si ľudia dostatočne neuvedomujú, že počasie môže byť smrtiace," zdôrazňuje Ottová.

"Skutočnosť, že sú zastavané veľké plochy pôdy, tiež vedie k dramatickejším následkom, než ako by to bolo v prípade, keby sa voda mohla niekam vsiaknuť," uvádza klimatologička.

Spolkový minister vnútra Horst Seehofer uviedol, že Nemecko sa do budúcna musí "oveľa lepšie pripraviť". Súčasná situácia je podľa neho dôsledkom zmeny klímy.

Spomalenie prúdenia vzduchu

K vzniku záplav prispieva mnoho faktorov, avšak otepľujúca sa atmosféra v dôsledku klimatických zmien znamená, že extrémne zrážky sú pravdepodobnejšie. Hayley Fowlerová, ktorá vyučuje dopady klimatických zmien na Univerzite v Newcastli, vysvetľuje, že globálne otepľovanie vedie k spomaleniu jet streamu čiže prúdenia vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ. Následkom toho sa búrky posúvajú pomalšie. V teplejšej atmosfére sa tiež udrží viac vlhkosti.

"Extrémne zrážky budú silnieť a tie najextrémnejšie budú častejšie," upozorňuje Fowlerová. Štáty podľa nej musia prebudovať svoju infraštruktúru, aby dokázali týmto udalostiam čeliť.

Dodáva však, že dokonale sa pripraviť na podobné udalosti nemožno. "Vždy sa môže objaviť niečo, čo prekoná naše protipovodňové systémy. Preto naozaj potrebujeme systémy núdzového riadenia a systémy výstrah," uvádza.

Michael Ahrend z nemeckého okresu Ahrweiler, kde v piatok popoludní po opadnutí vody ľudia pomocou lopát a metiel odstraňovali z domov a obchodov blato, agentúre Reuters povedal: "Myslel som si, že voda raz príde, ale niečo také som nečakal. Toto nie je vojna, to jednoducho udrela príroda. Mali by sme tomu konečne venovať pozornosť."