V Moskve zastrelili popredného ruského opozičného politika a bývalého podpredsedu vlády Borisa Nemcova.
Informáciu agentúry Interfax vzápätí potvrdil slovami svojho hovorcu Dmitrija Peskova ruský prezident Vladimir Putin. Podľa neho "to mohla byť nájomná vražda", citujú ho spravodajské agentúry.
Štyri smrteľné rany
Neznámy útočník vystrelil na Nemcova štyrikrát v centre Moskvy. Podľa ruskej webovej stránky Meduza Nemcova zastrelili počas prechádzky so ženou. Portál uvádza, že niekoľko ľudí vybehlo z auta a zastrelili ho. Žena, ktorá bola v čase incidentu s Nemcovom, nebola zranená.
Podľa Peskova Putin vraždu odsúdil, zároveň však dodal, že by to mohla byť cielená provokácia. Poukázal pri tom na chystaný masový protest opozície naplánovaný na nedeľu.
Bál sa, že ho Putin zabije
Nemcov v nedávnom rozhovore pre Sobesednik.ru vyjadril svoje obavy z toho, že ho režim nechá zabiť. Konkrétne menoval prezidenta Putina, ktorému sa vraj nehodila Nemcovova kritika role Ruska vo vojne na východe Ukrajiny. "Obávam sa, že ma Putin zabije," povedal v interview vydanom 10. februára.
Ruský prezident bol podľa Peskova o vražde rýchlo informovaný a už stihol zaslať aj kondolencie. Bezpečnostné zložky poveril rýchlym vyšetrovaním.
Nemcov len pár hodín pred smrťou vystúpil v rádiu Echo Moskvy a vyzval Moskovčanov, aby sa zúčastnili nedeľného opozičného protestného zhromaždenia. Ten organizuje aj väznený opozičný líder Alexej Navaľný.
Nemcov vyzýval na protest aj vo svojom poslednom príspevku na sociálnej sieti Twitter:
Антивоенный антикризисный Марш Весна. На Эхе http://t.co/QbVeclFZ1z
— Boris Nemtsov (@BorisNemtsov) February 27, 2015
Boris #Nemtsov body lies in front of the Kremlin. The opposition leader was gun down by 4 men. Is #Putin behind this? pic.twitter.com/3JkRDeNrnS
— Rick Sanchez (@RickSanchezTV) February 27, 2015
Ekonomický reformátor
Boris Nemcov bol v rokoch 1997 až 1999 ruským vicepremiérom. Bolo to počas prezidentovania Borisa Jeľcina. Predtým pôsobil ako guvernér jedného z najväčších ruských miest, Nižného Novgorodu. Vtedy si získal povesť ekonomického reformátora.
Po nástupe Vladimira Putina sa stal jeho otvoreným kritikom. V roku 2010 sa stal jedným z prvých signatárov opozičnej kampane "Putin musí odísť."