Slováci o tejto situácii vedia svoje. Aj my sme v minulosti počas veľmi dlhého obdobia bojovali za vytvorenie vlastného štátu, za uznanie našich kultúrnych osobitostí, jazyka. A po rokoch zdĺhavého boja sa nám napokon napriek pomerne malému počtu podarilo dokráčať až do úspešného konca.

Vo svete však existujú desiatky podobných, respektíve omnoho väčších národov, ktoré takéto šťastie ani do týchto chvíľ nemali. A to sa nerozprávame o nejakých stotisícových minoritách, ale o národoch, ktoré sú mnohonásobne väčšie, ako napríklad ten slovenský.

Na jednej strane by sa dalo povedať, načo komu vlastne nejaký ten štát je. Pokiaľ isté etnikum funguje vrámci hoci aj iného štátu s akou takou autonómiou a dodržiavaním kultúrnych a sociálnych práv, nemal by to byť problém. Avšak málokedy sa vo svete stretnete s takýmto tolerantným prístupov existujúcich štátov k neuznaným národnostným menšinám. Stačí si spomenúť napríklad na Kurdov, alebo čínskych Ujgurov. Okrem rešpektovania týchto práv však národy bez vlastného štátu nemôžu účinkovať napríklad ani na futbalových majstrovstvách sveta či Olympijských hrách.

Mnohým omnoho menším štátom sa pritom vo svete podarilo dosiahnuť svoj cieľ. Ani Slovensko nie je najväčšie, no svoj štát majú aj celkom miniatúrne národy, napríklad takí Estónci len s o málo viac než milión obyvateľmi. Na druhej strane je pochopiteľné, že pre priebojné malé národy je dôležité aj to, v akých geografických podmienkach sa nachádzajú. V súčasnosti si totiž ľahšie presadíte svoj štát v Európe, ako napríklad kdesi v Číne.

Pozrite si prehľad desiatich najväčších národov na svete bez svojho vlastného štátu.