Na Ukrajine ste viedli pozorovateľskú misiu Medzinárodného republikánskeho inštitútu. S akými najvážnejšími prehreškami proti volebným pravidlám ste sa stretli?

Žiadne zásadné narušenia sa počas priebehu volieb neobjavili. Isté technické problémy sa vyskytli, ale to sa stáva aj počas volieb na Slovensku alebo v iných demokratických krajinách. Najčastejšie sa komplikácie vyskytovali pri jednomandátových volebných obvodoch, kde sa pomerne jednoducho dá dosiahnuť kupovanie hlasov. Všetky podania s tým spojené už prešetruje ukrajinská Ústredná volebná komisia.

Vo všeobecnosti sa však nejaké výraznejšie komplikácie nevyskytli.

Priebeh volieb bol naozaj veľmi pokojný a dobre zabezpečený. Dôvodom taktiež bolo, že v oblastiach, kde prebiehajú boje, sa nehlasovalo, aby sa predišlo možným bezpečnostným rizikám. Konkrétne sa to týkalo desiatich volebných obvodov na Kryme, kde sa nehlasovalo kvôli tomu, že ho anektovala Ruská federácia a z bezpečnostných dôvodov sa v oblasti Donbasu volilo len v 15 z 32 volebných okruhov.

To znamená, že približne 30 kresiel zostane v parlamente voľných. Je takto zvolený parlament legitímny?

V Doneckej a Luhanskej oblasti sa budú konať doplňujúce voľby ihneď po tom, ako obe bojujúce strany zložia zbrane a bude možné zabezpečiť pokojný priebeh volieb. Na riadne fungovanie ukrajinského parlamentu stačí, aby bolo obsadených 300 zo 450 kresiel, teda fungovať bude bez problémov. Vzhľadom na to, že tu stále funguje kombinovaný volebný systém, zástupcovia týchto jednomandátových obvodov budú môcť byť zvolení aj neskôr. Ďalšia vec je, že ľudia z Doneckej a Luhanskej oblasti mohli voliť aj v iných častiach Ukrajiny.

V týchto predčasných voľbách išlo Ukrajincom naozaj o veľa. Neprekvapila vás pomerne nízka volebná účasť, ktorá len o pár percent presiahla polovicu všetkých oprávnených voličov?

Podľa mňa je táto volebná účasť veľmi dobrou správou. Na parlamentné voľby je to veľmi slušné číslo, skúste si to porovnať s účasťou na ostatných parlamentných voľbách na Ukrajine, ktorá bola len niečo vyše 57 percent. Na predčasné voľby je to dobrá účasť a určite nie je spochybniteľná nijakým spôsobom.

Oproti predvolebným prieskumom sú výsledky pomerne odlišné. Čím je to podľa vás spôsobené?

V predvolebných prieskumoch sa uvádzalo, že viac ako 30 percent oslovených určite pôjde voliť, no ešte nie sú rozhodnutí, kto by to mal byť. To sa celkom logicky muselo podpísať pod iné výsledky, ako pôvodne odhadovali predvolebné prieskumy. Dôležité pre Ukrajinu je, že sa zmenil smer, na ktorý sa orientovala, aj keď s tým určite nesúhlasia všetci občania. Ale to už je riziko demokratických volieb.

Z európskeho uhla pohľadu teda dopadli voľby na Ukrajine dobre alebo zle?

Je to prvý nevyhnutný krok k tomu, aby sa stabilizovala situácia na Ukrajine. Čaká ich nesmierne ťažká práca a musia prijať veľmi ťažké reformy. V parlamente už dlho čaká na prijatie protikorupčný zákon, ktorý by mal pomôcť bojovať s týmto obrovským neduhom ukrajinskej spoločnosti. No to najťažšie, čo Ukrajinu čaká, sú tvrdé ekonomické reformy. Otázne však je, či bude mať táto zvolená koalícia dostatočnú silu na to, aby niečo v krajine reálne zmenila.