Švédska armáda pátra vo svojich výsostných vodách po zahraničnom plavidle. Do akcie sú zapojené aj vrtuľníky a člny, informovala dnes agentúra DPA.

Podľa hovorcu švédskej armády sa pátranie začalo v piatok a sústreďuje sa na oblasť pri pobreží v blízkosti Štokholmu. Hovorca nepotvrdil, ale ani nevyvrátil špekulácie médií, že sa pátra po poškodenej ruskej ponorke.

Švédsky denník Svenska Dagbladet uviedol, že armáda detekovala podmorské plavidlo v piatok a vzápätí sa začala záchranná operácia.

Denník ďalej spresnil, že armáda už vo štvrtok zachytila núdzové volanie v ruštine, ktoré bolo určené pre námornú základňu v Kaliningrade na pobreží Baltického mora. Vysielalo sa z oblasti Kanholmsfjärden na špeciálnej frekvencii používanej Ruskom v prípade mimoriadnych situácií.

Akcia postupne nadobudla takých rozmerov, že začala Švédom pripomínať dianie z obdobia studenej vojny. V tej síce severská krajina bola neutrálna, ruské ponorky ale švédske pobrežné vody navštevovali.

V roku 1981 sovietska ponorka uviazla vo švédskych vodách neďaleko mesta Karlskrona, veľkej základne švédskeho námorníctva. Sovieti najprv tvrdili, že ich plavidlo k základni, kde Švédi zrovna testovali novú výzbroj, zablúdilo, potom, že tam bludiskom skalísk a prielivov doplávalo v núdzi (pričom ale nevyslalo tiesňový signál). Po desiatich dňoch ju Švédi odtiahli do medzinárodných vôd a odovzdali ZSSR.

Vysielania v ruštine na núdzovej frekvencii, čo je dôvod, ktorý švédska strana uviedla pre spustenie terajšej pátracej akcie, však ešte nemusia nutne znamenať, že nejaká ruská ponorka v oblasti uviazla. Teoreticky to môže byť rovnaké oťukávanie pohotovosti a reakcií prípadného protivníka, ako keď kvôli ruským bombardérom či lietadlám odchýleným z kurzu vzlietajú stíhačky NATO. Rusko zatiaľ neuviedlo, že by sa niektoré z jeho plavidiel ocitlo v núdzi.