V prípade, že sa celá záležitosť dostane na pôdu OSN, môže Bezpečnostná rada prijať politické a ekonomické sankcie s cieľom prinútiť KĽDR zastaviť jadrový program. KĽDR obviňuje z celej krízy Spojené štáty, ktoré sa vraj snažia "bilaterálny" problém dostať na medzinárodnú pôdu.
Stalinisti v Pchjongjangu cítia, že ide do tuhého. "Je prirodzené, že KĽDR prijme najtvrdšie protiopatrenia na ochranu jej zvrchovaných záujmov v tejto zložitej situácii," znie ešte celkom nevinná citácia z komunistického denníka Rodong sinmun. Severokórejská propaganda však ďalej odkrýva karty a ukazuje, až kam je ochotná zájsť. Vybrala si politiku zastrašovania a vydierania. "Ak americké provokácie posilňovania ich útočných jednotiek budú pokračovať, celé teritórium Kórey ľahne popolom a Kórejčania neujdú pred hroznou nukleárnou záhubou," napísala oficiálna severokórejská agentúra KCNA. Pentagón minulý týždeň oznámil, že vyzval vojenské jednotky vybavené bombardérmi B-52 a B-1, aby boli pripravené na rozmiestnenie v regióne Ďalekého východu s cieľom podporiť americké jednotky prítomné na území Južnej Kórey. Bombardéry by mali byť rozmiestnené na ostrove Guam.
KĽDR ďalej varuje, že ak by sa USA alebo hociktorá iná krajina rozhodli pre preventívny útok proti jej "mierovým jadrovým zariadeniam", tak by to znamenalo "totálnu" vojnu a skazu pre celý Kórejský polostrov. Pritom preventívna akcia by mohla byť v krajnom prípade jedinou možnosťou ako zabrániť katastrofe. KĽDR má niekoľko jadrových bômb a svoj arzenál môže ešte rozšíriť vďaka obnove činnosti jadrových reaktorov, ktoré produkujú ako vedľajší produkt plutónium potrebné na výrobu jadrovej zbrane. Severná Kórea navyše disponuje raketami stredného doletu -- v ohrození nie je teda iba susedná Južná Kórea, ale aj Japonsko. V roku 1998 vypálila KĽDR smerom na Japonsko raketu Taepodong-1. Tokyo odvtedy pracuje na obrannej doktríne, v prípade raketového útoku zo strany KĽDR nevylučuje ani možnosť preventívneho útoku na severokórejskú raketovú základňu.
Japonsko, Južná Kórea a najmä USA sa teraz snažia zažehnať severokórejskú krízu diplomatickou cestou. Musia však počítať aj s tým, že KĽDR nebude mať o to záujem a že nezostane len pri tvrdej rétorike. Američania už dali najavo, že sú schopní viesť dve vojny naraz, a teda v prípade intervencie v Iraku sa ich sila na Ďalekom východe neoslabí. Nervózni začínajú byť z aktivít Pchjongjangu aj tradiční spojenci KĽDR -- Rusko a Čína. Ich prostredníctvom sa USA snažia tlačiť na severokórejský režim, zatiaľ však bezúspešne. Vážnosť situácie si uvedomuje aj Moskva. "Môj osobný názor je, že potenciálna hrozba vychádzajúca z tejto časti sveta môže prípadne prevážiť to, čoho sme svedkami v Iraku," vyhlásil cez víkend ruský minister obrany Sergej Ivanov. Horúčkovité diplomatické aktivity teda pokračujú, generálne štáby ohrozených krajín však popritom musia uvažovať nad každou možnosťou.
Severokórejská kríza naplno prepukla po tom, ako sa KĽDR vlani priznala, že
má tajný program vývoja jadrových zbraní, čím porušila dohodu uzavretú s USA v roku 1994. Spojené štáty a ďalšie krajiny následne zastavili KĽDR dodávky vykurovacieho oleja. Z dôvodu "energetickej krízy" Pchjongjang v decembri odstránil v odstavenej jadrovej elektrárni monitorovacie kamery nainštalované MAAE a oznámil, že reaktory znova uvedie do prevádzky. Severná Kórea zároveň vypovedala inšpektorov MAAE z krajiny.