Nahradil Vladimíra Špidlu, ktorý odstúpil z člena strany a vlády pre silnejúcu kritiku vnútri sociálnej demokracie. Gross hodlá zostaviť kabinet založený na staronovej koalícii s ľudovcami a unionistami. Zmeny vraj však nebudú len kozmetické a nová vláda si podľa neho získa dôveru domácej i zahraničnej verejnosti. Po vymenúvacom akte vyhlásil, že jeho vláda nebude udržovacia, ale mladý a energický tím, ktorý bude mať elán a chuť riešiť problémy krajiny. Hodlá tiež zlepšiť komunikáciu s verejnosťou a s hlavou štátu. "Chcem slúžiť tejto vlasti a ľuďom, ktorí v nej žijú," vyhlásil novovymenovaný premiér.
Klaus novinárom povedal, že verejnosť i on sám od Grossovej vlády očakávajú, že bude mať odvahu riskovať, nebude sa báť zmien a bude krajinu spravovať s "mladistvým elánom". S Grossom hovoril už o konkrétnych menách budúcich ministrov - proti žiadnemu návrhu vraj Klaus zatiaľ nemal námietky. Gross zatiaľ nechcel povedať, koho chce do vládnej zostavy pribrať a ktorého zo súčasných ministrov si ponechá. Záleží podľa neho aj na dohode s koaličnými partnermi. Bez komentára nechal tiež otázku, či jedným z členov jeho vlády bude aj líder ľudovcov Miroslav Kalousek.
Vláda sa má rovnako ako predchádzajúci Špidlov kabinet opierať o krehkú väčšinu 101 hlasov v dvestočlennej snemovni. Lídri troch vládnych strán ešte do konca týždňa chcú dokončiť koaličnú dohodu a dohodnúť sa na personálnom obsadení vlády. Keď prezident menuje nových ministrov, predstúpi kabinet pred dolnú komoru so žiadosťou o dôveru. Zrejme sa tak stane v auguste.
Politológovia predpokladajú, že zostavovanie vlády nebude ľahké a že aj nový kabinet bude nestabilný. "V žiadnom prípade nepredpokladám, že by vláda bola stabilná a že by sa udržala," vyhlásil Rudolf Kučera. Bohumil Doležal si myslí, že pre Grossa môže byť v jeho snahe zostaviť a následne udržať vládu zrejme najobťažnejším partnerom ľavicové krídlo v ČSSD.
Experti nepočítajú s tým, že by Grossova vláda zaviedla akékoľvek zásadné ekonomické reformy. Predovšetkým sociálni demokrati sa podľa nich budú obávať ďalšieho odlevu voličov v prípade, že by zásadným spôsobom reformovali dôchodky, zdravotníctvo alebo výraznejšie obmedzili sociálne dávky. Nová vláda síce ekonomiku nijako zásadne negatívne neovplyvní, Česko však bude v tempe potrebných zmien zaostávať za okolitými štátmi, súdia ekonómovia. Niektorí majú okrem toho obavu, či budú privatizácie, ktoré pripraví nová vláda, dostatočne transparentné. Vládu čaká privatizácia Českého Telecomu a možno aj 16 percent akcií energetického gigantu ČEZ.