Žiadne zbrane
Francúzi to s uvalením sankcií na africkú krajinu nemali jednoduché - síce sa im podarilo získať podporu Spojených štátov, výhrady však mali Rusko a Čína. Parížu veľmi pomohla výzva krajín Africkej únie, ktorá sa vyslovila za ešte tvrdšie postihy ako navrhoval pôvodný francúzsky text. Rezolúcia, ktorú Bezpečnostná rada schválila jednohlasne v noci na utorok, uvalila okamžité 13-mesačné zbrojné embargo na všetky bojujúce strany v Pobreží Slonoviny. Teda nielen na vládu, ale aj povstalcov. Všetky štáty sveta vyzýva na prijatie opatrení, ktoré "zabránia dodávkam, predaju, priamemu či nepriamemu transferu zbraní a zbrojného materiálu". Niektoré osoby vrátane vládneho režimu majú zároveň zakázané vycestovať z krajiny a boli im zmrazené účty a majetky.
Rezolúcia je ohlasom na situáciu v Pobreží Slonoviny, ktorá sa vyhrotila po tom, ako na francúzske jednotky s mandátom OSN zaútočila začiatkom novembra armáda režimu Laurenta Gbagba. Armádne lietadlá vtedy porušili prímerie a zaútočili na povstalcov, pričom zbombardovali aj vojenský tábor Francúzov, ktorí držia obe znepriatelené strany od seba. Pri leteckom útoku zahynuli deviati francúzski vojaci. Sily francúzskej operácie Licorne (Jednorožec) v odvete úplne zničili letectvo Pobrežia Slonoviny. Rezolúcia Bezpečnostnej rady explicitne hovorí o zákaze exportu lietadiel alebo helikoptér či súčiastok do tejto africkej krajiny. Gbagbo prijal sankcie zatiaľ pokojne, z Pobrežia Slonoviny nie sú hlásené nové incidenty, podľa francúzskeho ministerstva zahraničia však situácia zostáva napätá.
Osobná vojna
Zrážky medzi silami Licorne a vládnymi jednotkami vyústili do tvrdej roztržky medzi Parížom a Abidžanom. Hoci prezident Gbagbo oficiálne vyzýval na pokoj, jeho blízki spolupracovníci bičovali vášne. Napríklad vodca "mladých patriotov" Charles Blégoudé, ktorý režimu vždy verne slúžil pri potláčaní pouličných nepokojov, vyhlásil: "Každému jedného Francúza." Ihneď sa našlo dosť snaživcov z ulice, ktorí začali napádať belochov a ničiť im majetky. Z obavy pred lynčovaním opustilo Pobrežie Slonoviny za posledné dni vyše 5 000 Francúzov.
Prezident Jacques Chirac obvinil Gbagbov režim z organizovania "poľovačky na belochov a cudzincov". Odmietol jeho útoky proti operácii Licorne, s tým, že francúzski vojaci v krajine pôsobia na žiadosť Africkej únie a majú mandát OSN. Do krajiny ich pritom v roku 2000 pozval sám Gbagbo, aby dohliadali na dodržiavanie mierových dohôd sprostredkovaných Parížom. Dnes sa ich však prezident Pobrežia Slonoviny už nemá ako zbaviť.
Chirac odmietol obvinenia z "koloniálnej politiky". "Máme medzinárodný mandát a nechceme dopustiť, aby sa vyvinul systém vedúci k anarchii alebo k režimu fašistickej podstaty," vyhlásil Chirac. Prezident Gbagbo obvinil Paríž, že nadržiava rebelom a pripomenul: "To my sme boli vo väzení za režimu jedinej strany, ktorú podporovalo Francúzsko." Gbagbo sa stal prezidentom v roku 2000, čím sa skončila éra postkoloniálnej vlády prezidentov Boignyho (1960 - 1993) a Bédiéa (1993 - 1999).
Francúzski komentátori sa zhodujú, že Paríž si už nemôže viac dovoliť podporovať prezidenta s takými maniermi ako má Gbagbo. Chirac sa snaží na medzinárodnej scéne vyzerať ako bojovník za slobodu, demokraciu a dodržiavanie práva, a pritom neraz konal rozporuplne. Vlani sa napríklad stretol s prezidentom Zimbabwe Robertom Mugabem, ktorý sa svojím rasizmom a xenofóbiou voči belochom nijako netají. Za uplynulé roky jeho režim násilím vyhnal stovky bielych farmárov z krajiny a zhabal im majetky. Pobrežie Slonoviny má byť jasným varovaním, že Paríž chce mať v bývalých kolóniách "svojich" ľudí, ale musia dodržiavať zásady civilizovaného sveta.