Za "velikána, ktorý je porovnateľný iba s Mahátmom Gándhím", označil pápeža Jána Pavla II. v rozhovore pre dnešné vydanie rímskeho denníka La Repubblica Mehmet Ali Agca. Ten sa 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra z doteraz neobjasnených príčin pokúsil o jeho fyzickú likvidáciu. Tureckého atentátnika prepustili v pondelok na slobodu.

Podľa vlastných slov chce na tlačovej konferencii zverejniť celú pravdu o pozadí tohto neúspešného atentátu. "Každý pozná verziu, v zmysle ktorej boli do akcie zapletené KGB a Bulharsko. Porozprávam iné a viac, a to na tlačovej konferencii pred celou verejnosťou," avizoval Agca, ktorý súčasne dodal, že to bude definitívne jeho posledné vyjadrenie k tejto téme.

Mehmet Ali Agca potvrdil svoje odhodlanie modliť sa na hrobe zosnulého poľského pápeža. Následne by sa podľa vlastných slov rád stretol so súčasným najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi pápežom Benediktom XVI. Priznal však, že má problém získať talianske vízum, aj keď by vraj rád žil v krajine, v ktorej si za atentát spred takmer troch desaťročí odsedel 19 rokov. Súčasne ubezpečil, že nemá v úmysle vstúpiť do politiky, za to by však rád založil religiózne hnutie. V blízke budúcnosti sa chystá navštíviť matku a viacero miest v rodnej krajine.

Turek sa po prepustení z tureckého väzenia, kde si odpykával dlhoročný trest väzenia za niekdajšiu vraždu istého žurnalistu, ubytoval v luxusnom hoteli v Ankare. Rád by sa stretol s matkou pred 27 rokmi údajne unesenej Emanuely Orlandiovej. Na stránkach rovnakého periodika atentátnik na pápeža tvrdil, že od roku 1983 nezvestná Emanuela je stále živá. Za jej únosom sa vraj skrýva množstvo tajomstiev a silné subjekty. Agca potvrdil, že motívom únosu, ako sa už dlhší čas špekulovalo, bola snaha dosiahnuť jeho prepustenie na slobodu.