Mimo zákona
Je viac ako pravdepodobné, že mučenie väzňov patrí, alebo patrilo, ku každodennému životu aj na Guantáname. Získať o tom dôkazy je však oveľa ťažšie ako v prípade Iraku. Guantánamo je úplne izolované väzenie, do ktorého blízkosti sa nedostanú žiadni nepovolaní novinári. Na rozdiel od Iraku, Američania hneď na začiatku povedali, že na kubánskej základni nemienia dodržiavať ženevské konvencie. Väzňov z Guantánama totiž nepovažujú za vojnových zajatcov, ale za "nepriateľských bojovníkov", o ktorých sa žiadna medzinárodná dohoda nezmieňuje. Od jesene 2001, keď USA začali vojenskú operáciu v Afganistane, posielali na Guantánamo zajatcov, ktorých podozrievali z prepojenia na fundamentalistické hnutie Taliban a teroristickú sieť Al-Kajdá. Medzi zajatcami sú občania 40 štátov, ktorým Američania odopreli právo na advokáta i riadny proces. Proti drvivej väčšine zajatcov nevzniesli ani žiadne obvinenie. Podľa medzinárodného práva sú teda väznení ilegálne.
Prvoradým cieľom kubánskeho väzenia bolo zhromaždiť čo najviac osôb, ktoré by mohli prezradiť dôležité informácie vedúce k chyteniu osnovateľov teroristických útokov na USA z 11. septembra 2001. Ako sa neskôr ukázalo, medzi väzňami sa ocitlo aj mnoho civilistov alebo len "malých rýb". Doteraz Američania z Guantánama prepustili asi 120 osôb.

Týranie alebo výsluch?
Krajiny, ktorých občania sú zadržiavaní na Guantáname, tlačia na Spojené štáty, aby ich vydali domácej jurisdikcii. Iba málo štátov však bolo v týchto snahách úspešných. Medzi nimi bol aj najvernejší americký spojenec - Veľká Británia. V marci Američania prepustili na slobodu piatich britských občanov. Po príchode do vlasti ich okamžite vypočula polícia. A potom prišlo prekvapenie. Všetci piati Briti, ktorých Američania dva roky väznili za terorizmus, sa ocitli po pár hodinách výsluchu na slobode. Britská polícia nenašla na ich aktivitách v Afganistane nič, za čo by mohli byť v demokratickej krajine obvinení.
Títo bývalí väzni sa teraz rozhodli prehovoriť o tom, čo sa na Guantáname deje. Dvadsaťšesťročný Tarík Dergúl pre denník The Observer povedal, že bol počas výsluchov psychicky týraný. Americkí strážcovia väzňov bili, vyzliekali ich, a to všetko vždy niekto filmoval. Ďalší dvaja Briti, Šáfík Rasúl a Asíf Ikbal, sa minulý týždeň otvoreným listom obrátili na amerického prezidenta Georgea W. Busha, v ktorom mu opísali praktiky na Guantáname. Aj oni tvrdia, že boli bití a počas výsluchov na nich vojaci mierili strelnými zbraňami. Často ich donútili vyzliecť si šaty a potom ležali nahí na zemi niekoľko hodín. Strážcovia používali aj ďalšie sofistikované praktiky - väzňov oslepovali stroboskopickými svetelnými efektmi a púšťali im neznesiteľne nahlas hudbu. V obľube vraj mali najviac rapera Eminema. Bývalí väzni tvrdia, že tieto metódy vypočúvania zaviedol šéf väzenia na Guantáname generál Goeffrey Miller. Ten istý Miller, ktorý na jar tohto roku prevzal velenie nad irackými vojenskými väznicami.

Márne nádeje
O návrat svojich siedmich občanov z Guantánama sa, zatiaľ neúspešne, snaží aj Francúzsko. "Jediné právo, ktoré mám, je, že žiadne nemám," napísal Nizar Sassi svojej rodine v septembri 2003. Odvtedy o ňom, ani o ďalších šiestich francúzskych občanoch, nie sú žiadne správy. Minister spravodlivosti Dominique Perben po rokovaní s americkým kolegom Johnom Ashcroftom nedávno oznámil, že návrat Francúzov je "otázkou niekoľkých týždňov". Advokáti väzňov sú presvedčení, že po návrate do Francúzska ich polícia vypočuje, ale do väzenia nepôjdu. Podľa advokáta Williama Bourdona nie sú títo mladí francúzski moslimovia teroristi, ale obete podvodu islamistov pôsobiacich na predmestiach. "Ich blízke prepustenie ukazuje, že ich z ničoho vážneho neobviňujú," uviedol Bourdon v internetovej diskusii časopisu Le Nouvel Observateur.
Prípady mučenia väzňov v Iraku i na Guantáname opäť oživili diskusiu o medzinárodnom práve. Veľa krajín vyčíta Spojeným štátom, že neakceptovali novovytvorený Medzinárodný trestný súd, ktorý má súdiť jednotlivcov za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Vo svetle nedávneho vývoja je jasné, prečo USA nemajú o takýto tribunál záujem. "Američania sa stavajú mimo medzinárodného práva. Je to privilégium ich hegemónie. Odpoveď musí prísť z vnútra Spojených štátov. Bude to trvať dlho," myslí si advokát Bourdon.
Mnohí vkladajú nádeje do jesenných prezidentských volieb v USA. Ak by však aj demokratický kandidát John Kerry porazil Busha, neznamená to automaticky, že sa správanie Spojených štátov k okolitému svetu zmení. Bourdon pripomína, že Kerry sa doteraz ku Guantánamu nevyslovil. Asi vie prečo.