Svet hľadí na Afriku plný obáv. Dokonca aj nemecký kancelár Gerhard Schröder sa tam vybral až v piatom roku vo funkcii, aj to len na krátky čas. Predovšetkým chudobnejší partneri z jeho cestovného zoznamu -- Keňa a Ghana -- si od tejto návštevy sľubujú nové impulzy pre národnú ekonomiku. Impulzy však potrebuje celý kontinent, ktorého hospodársky rast dosiahol v roku 2002 prírastok iba 3,2 percenta, čo nekryje ani prirodzený prírastok populácie, ktorá vzrástla o 3,5 percenta.
Čo všetko musí tento svetadiel doháňať, je zjavné i z faktu, že hodnota všetkých podnikov, s ktorými sa obchoduje na 19 afrických burzách (bez Juhoafrickej republiky), je len dvakrát taká veľká ako napríklad hodnota jediného amerického podniku, obchodného reťazca Wal-Mart.
Dôvodov pretrvávajúceho zlého stavu afrického hospodárstva je podľa správy Hospodárskej komisie OSN pre Afriku niekoľko. Medzi hlavné patrí slabosť svetového hospodárstva ako takého i šíriaca sa epidémia choroby aids. Podiel na nepriaznivom vývoji ekonomiky však majú aj vojny a ďalšie ozbrojené konflikty. Za klasický v tomto ohľade možno označiť vývoj na Pobreží Slonoviny, ktoré je najväčším producentom kakaa na svete. Napätá vnútropolitická situácia ovplyvňuje nielen rozsah pestovateľských plôch a vnútroštátnu dopravu tejto plodiny, ale aj prevádzku medzinárodného kontajnerového terminálu v Abidžane, ktorý využívajú aj dve susedné krajiny bez prístupu k moru, Mali a Burkina Faso. Už koncom 90. rokov Svetová banka vypočítala, že preprava ľubovoľnej africkej plodiny do námorného prístavu zvyšuje cenu tovaru až o 40 percent.
Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že zo všetkých 53 krajín kontinentu v roku 2002 vyšší prírastok HDP ako sedem percent dosiahlo len päť štátov. Sedempercentný rast pritom Organizácia Spojených národov označila za minimum účinného boja proti biede a chudobe. Štyridsaťtri krajín zaznamenalo prírastok v rozpätí 1,5 -- 6,5 percenta, v piatich štátoch došlo dokonca k poklesu. Ak by africké hospodárstvo malo i naďalej rásť tak pomaly ako doteraz, plány svetovej organizácie na zlepšenie životných podmienok obyvateľstva by sa podarilo splniť až o 150 rokov. V popredí je zníženie detskej úmrtnosti a zmiernenie biedy.
Nápadné sú pritom veľké rozdiely vo výške hospodárskeho rastu medzi jednotlivými štátmi. Zatiaľ čo trpasličia Rovníková Guinea zaznamenala vďaka exportu ropy a plynu prírastok až dvadsaťpäťpercentný, v Zimbabwe došlo k poklesu o desať percent.
Pomerne vysoký rast vykázala aj trojica štátov, v ktorých ešte donedávna zúrila občianska vojna -- Mozambik (12 percent), Rwanda (10 percent) a Uganda (šesť percent). Po dlhoročnom období nepokojov je však ich východisková základňa extrémne nízka. V Mozambiku v najhlbšej biede stále žijú takmer dve tretiny obyvateľstva. A príznačné je aj to, že veľký podiel z výdavkov štátneho rozpočtu kryje medzinárodná rozvojová pomoc, napríklad v Ugande ide až o polovicu všetkých zdrojov.
Nerovnomerný je regionálny vývoj v týchto krajinách. Kým hlavné mesto Mozambiku Maputo a priľahlá provincia Gaza absorbovali až 95 percent všetkých investícií, do severnej provincie Niassa neprišiel ani halier. Významná je táto disparita aj preto, lebo mnohé africké štáty trpia politickou nestabilitou a skupiny, ktoré sú pri moci, pri rozdeľovaní zdrojov často myslia len na vlastné etnické spoločenstvo, nie na obyvateľstvo celého štátu. "Ekonomické rozdiely v úrovni jednotlivých oblastí potom opäť vedú k nepokojom, kruh sa uzatvára," konštatuje sa v spomínanej správe OSN. (hn/gaf)