Ak majú Turci veriť premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, letopočet 2004 bude osudový - nielen pre Turecko, ale aj pre Európu. "Teraz nás už nemožno nechať dlhšie čakať," vyhlásil nedávno. "Ak sa toto spoločenstvo nechce stať len geografickou úniou či akýmsi kresťanským klubom, musí nám oznámiť dátum začiatku rokovaní," znie jeho jednoznačný názor. A ak by Brusel Turkov aj naďalej nechal v čakárni? I na to má pádnu odpoveď: "V tom prípade sa postoj nášho obyvateľstva k Západu zmení a moslimský svet si povie: Západ nie je ochotný integrovať národy, ktoré nie sú toho istého vierovyznania."
Keď vo voľbách v decembri roku 2002 Erdoganova strana spravodlivosti a rozvoja presvedčivo zvíťazila, mnohí medzinárodní pozorovatelia neskrývali obavy. Väčšina jej politického zázemia totiž pochádza z islamských kruhov. Medzitým je všetko inak. Podozrenie, že Erdogan krajinu zavedie do politického stredoveku, sa nenaplnilo - ba práve naopak, reformné tempo nabralo nebývalé obrátky. Je s ním spokojný aj komisár pre otázky rozšírenia Günter Verheugen. Na druhej strane aj bruselskí politici dobre vedia, že v praktickom uplatňovaní nových zákonov je ešte nedostatkov dosť a dosť. Raz stroskotávajú na prebujnenej byrokracii, inokedy zas na obyčajnom ľudskom strachu ľudí, ktorí sa boja o vlastný vplyv, postavenie či majetok. Takéto brzdy existujú najmä v justičnom aparáte, v bezpečnostných silách a v armádnych špičkách.
Erdogan je rozhodnutý napriek tomu v reformách pokračovať. Výsledky marcových komunálnych volieb ho posmelili, jeho strana si posilnila postavenie rozhodujúcej politickej sily a získala 42 % hlasov. Pravda, jeho vzťahy s generálmi ani tento výsledok neuľahčili. Erdogan vie, že sa pohybuje na ostrí noža - dosiaľ však túto úlohu zvláda bravúrne a s dobrým politickým inštinktom. Kontroverzným otázkam sa nevyhýba, nepripustí však, aby eskalovali. Nedávno sa to ukázalo aj v jeho postojoch v otázke prístupu študentov z islamských gymnázií na vysoké školy. Vojaci protestovali, Erdogan však necúvol a parlament novelu schválil. Prezident republiky ju napokon vetoval, takže predbežne všetko zostalo po starom. Premiér si však pripísal ďalšie body - ako politik, ktorý sa generálov nezľakol. (gaf)

Prelomové rozhodnutia Erdoganovej vlády:
#161# Kurdský jazyk už nie je zakázaný. Štátna turecká televízia po prvýkrát vysiela niektoré programy aj v kurdštine.
#161# Trest smrti parlament zrušil a tresty za mučenie väzňov sa výrazne sprísnili.
#161# V ústave je zakotvené rovnoprávne postavenie mužov a žien.
#161# Tzv. štátne bezpečnostné súdy boli zrušené a Rada národnej bezpečnosti - ovládaná generálmi - už väčšinu právomocí stratila. Predstavitelia armády už nie sú zastúpení v grémiách, ktoré sa starajú o mediálny dohľad, resp. vysoké školstvo.