Úplne mi to zničilo obehový systém v tele,“ tvrdí pre HN popredný disident Héctor Palacios Ruiz, ktorý cez víkend zavítal na Slovensko.
Kuba začiatkom roka rezonovala aj na Slovensku, keď sa premiér Robert Fico zúčastnil na recepcii kubánskeho veľvyslanectva. Zachytili ste túto informáciu?
Áno, viem o tom. Chcel by som vášmu premiérovi odkázať jednu vec. Kým on bol na tejto recepcii, na Kube sedí vo väzení vyše 200 politických väzňov. Kým on tlieskal režimu Fidela Castra, tisíce kubánskych rodín plakali, pretože nemajú doma svojich blízkych. Mal by sa cítiť zahanbený pred slovenským národom za to, že podporuje tento režim.
Nie každý Slovák však má ku Castrovmu režimu takýto zhovievavý postoj...
Zaujímavé je, že zatiaľ čo Fico sa zúčastnil na tejto recepcii, veľa Slovákov chodí na Kubu a nosí tam lieky a pomoc. Podporujú demokraciu na v Kube. Mne je veľmi ľúto, keď váš premiér tlieska zločinom, hladu a biede, porušovaniu ľudských práv a nedostatku demokracie. Ale na Slovensku máte jednu veľkú výhodu – sú tu voľby a slobodne si môžete zvoliť svojich zástupcov. Keď teda nebudete chcieť tohto predsedu vlády, môžete ho vo voľbách vymeniť. My to spraviť nemôžeme. Fidel Castro môže urobiť hocičo, nezmeníme to.
Môže aj Slovensko pomôcť Kube na jej ceste k demokracii?
Nepochybne. Napriek tomu, že Slovensko je geograficky malou krajinou, pre nás je to veľký štát, čo sa týka morálnej a duchovnej hodnoty. Platí to aj o vás, samotných Slovákoch. Ak by na Kubu nikto neprišiel, zostali by sme úplne sami. Keď teda niekto príde a dá lieky tomu, kto to potrebuje, tak to sú Slováci. Sú u nás, pomáhajú nám, chodia za nami aj napriek tomu, že sú na Kube zadržiavaní alebo majú problémy. Veľmi si vážime, že Slováci chcú nielen svoju vlastnú slobodu, ale aj slobodu pre nás. V mene mojom i celého kubánskeho národa by som chcel objať slovenský národ za to, čo robí.
Za svoju opozičnú činnosť ste si toho veľa vytrpeli. Čo bolo pre vás najhoršie?
Asi pobyt vo väzení. Doma na Kube som bol trikrát väzňom svedomia. Naposledy ma zatkli počas čiernej jari v roku 2003. Prišla ku mne domov tlupa ľudí, ktorí zobrali úplne všetko. Násilne ma dali do auta a odviezli preč. Patril som medzi 75 disidentov, odsúdených na dlhoročné väzenie. Najskôr pre mňa chceli trest smrti, lenže na tlak sveta to zmiernili. Dostal som 25 rokov väzenia.
Povedali vám vôbec, za čo vás odsúdili?
Zavreli ma iba za to, že som myslel. Mal som síce súdny proces, ale nemal som nárok na obhajobu.
Väčšina Slovákov netuší, čo sa deje za múrmi kubánskeho väzenia...
Odviezli ma do 300 kilometrov vzdialenej väznice. Zavreli ma do takej malej cely, že som sa tam sotva zmestil. V tejto cele som strávil viac ako dva roky vo vyše 50–stupňových horúčavách. Úplne mi to zničilo obehový systém v tele. Odvtedy mám dýchacie a srdcové problémy, utrpel som 17 menších mozgových príhod. Na konci roku 2006 ma prepustili, lebo som takmer zomrel. Musím poďakovať španielskej vláde za to, že ma prijala, hoci nesúhlasím s jej zahraničnou politikou voči Kube. Vďaka premiérovi Josému Luisovi Zapaterovi som sa dostal do Španielska, kde podstupujem zdravotnú starostlivosť.
Mučí režim Fidela Castra vo väzení kubánskych disidentov?
Túto otázku som dostal viac ako tisíckrát. Vo väzení je stále viac ako tri desiatky disidentov vo veľmi zlom stave. V podstate umierajú pre ťažké zdravotné problémy, ktoré im spôsobilo práve väzenie. Keď ste dva roky zavretí v maličkej cele a je tam strašné teplo, tak si želáte, aby vám skôr strelili guľku do hlavy. Toto robia preto, aby sa ľudia vzdali svojich ideí. Naštastie však ani v mojom, ani v iných prípadoch to nedosiahli. Takže je toto mučenie alebo nie? Podľa mňa je to také rafinovanejšie mučenie.
Stávajú sa aj prípady, že disident zmizne, prípadne zahynie za záhadných okolností, ktoré sa nikdy neobjasnia?
Samozrejme, sú aj také prípady, že disident zmizne. Najhoršie zmiznutie je však také, keď vás prinútia zmiznúť postupne, v mentálnej rovine. Poviem vám jeden príklad. Pred rokom zomrel bývalý politický väzeň Miguel Valdés Tamayo. Dostal srdcový infarkt, ktorý si uhnal práve pobytom vo väzení. Takže aj toto možno považovať za zmiznutie ľudí. Alebo iný príklad. Tisíce a tisíce Kubáncov sa snažia ujsť na Floridu. Chcú odísť do slobodnej krajiny. Toto sa nepovažuje za zmiznutie? Desiatky Kubáncov zomierajú na pltiach, keď sa chcú dostať do Spojených štátov. Už z tohto si každý musí vyvodiť svoj záver.
Za čím vlastne utekajú? Za slobodou alebo za lepším životom bez embarga?
Na Kube sú dve embargá. Za hlavné považujem to, ktoré proti svojim občanom zaviedla kubánska vláda. Je to režim, ktorý platí ľuďom za ich prácu v prepočte 15 dolárov mesačne, nedovolí im používať internet ani iné komunikačné médiá. Veľa ľudí je vo väzení len za to, že chceli pozerať zahraničnú televíziu alebo čítať zahraničnú tlač. Kubánec nemôže vo svojej vlastnej krajine povedať nahlas to, čo si myslí. Žiadna organizácia, ktorá nie je schválená vládou, nemôže existovať. Nejedno občianske združenie je tajnou, nelegálnou organizáciou. Aj vzduch, ktorý dýchame, je vládnym majetkom.
Kubu však trápi aj ekonomické embargo, ktoré proti nej zaviedli Spojené štáty. To vám neprekáža?
Prirodzene, ani s americkým embargom sa nestotožňujeme a sme proti nemu. Ale Fidel Castro z tohto embarga profituje. Využíva ho ako zámienku. Ukazuje Kubáncom revolúciu ako hrdo sa brániacu pred imperializmom. Zaujímavé však je to, že v skutočnosti napriek embargu sú Spojené štáty dôležitým obchodným partnerom Kuby, predovšetkým čo sa týka dovozu liekov a potravín. Takže nie je to zas také embargo, ako sa hovorí.
Bežní Kubánci sú určite pod veľkým vplyvom komunistických médií a informácie o disidentoch dostávajú len veľmi ťažko. Podporujú vás, alebo sa obávate, že by vás mohli udať?
Prečo by som sa ich mal báť? My máme strach z vlády, vrahov. Ako môžeme mať strach z vlastných spoluobčanov, ktorí nás podporujú a obdivujú? Castrov režim počas 50 rokov vládnutia zničil celú krajinu. Jediné východisko z tejto situácie môže priniesť opozícia. A toto národ vie. Dokonca aj veľa ľudí priamo z vlády sa pýta: Kedy to zmeníte? Takže koho podporuje ľud? Samozrejme, vždy budem rád, keď sa budem vracať naspäť na Kubu do svojej krajiny so svojou manželkou a rodinou, pretože môj národ, moji spoluobčania na mňa čakajú.
Kedy bude podľa vás „ostrov slobody“ skutočne slobodný?
Keď Fidel Castro zmizne z politickej scény, otvoria sa na Kube dvere zmene. Ale Kuba je už teraz slobodná pre mnoho ľudí. Je slobodná pre tisíce Kubáncov, ktorí stratili strach. Systém sa však nezmení z jedného dňa na druhý. Ešte sa musíme veľa naučiť, ale nezastavíme sa. Pôjdeme ďalej, tak ako ste išli vy, a budeme slobodný národ, tak ako ste teraz vy. Určite aj na Slovensku existujú ľudia, ktorí majú smútok v srdci, že sa skončil minulý režim a budú cítiť tento smútok do konca života. Ale slovenský národ nedovolí, aby sa tento režim niekedy vrátil. Čím viac budeme pripravení na zmenu, tým viac sa kubánsky ľud bude snažiť, aby sa nevráil naspäť tento režim. Revolúcia už toho veľa stratila.
Prišla o svoju hlavu, Fidela Castra. Napriek tomu, že si neželám, aby ktokoľvek zomrel, ak on zmizne z toho systému, a zmizne čoskoro, príde k zmene. Pretože zatiaľ čo my sa ako opozícia spájame, vláda sa rozpadá. Takže sme v dobrej pozícii.