Kosovo, ktoré sa nachádza na neveľkom území medzi Srbskom, Albánskom, Čiernou Horou a Macedónskom, patrí medzi najchudobnejšie spomedzi bývalých juhoslovanských republík. Hlavnou príčinou sú následky krvavého vojnového konfliktu, ktorý túto juhosrbskú provinciu postihol na konci 90. rokov.
Kosovo s rozlohou iba necelých 11--tisíc štvorcových kilometrov má 2,1 milióna obyvateľov. Väčšina z nich, až 92 percent, sú kosovskí Albánci. Druhým najpočetnejším etnikom s vyše piatimi percentami, sú Srbi. Po skončení konfliktu v roku 1999 kosovskí Albánci aj Srbi bojujú najmä proti korupcii a vysokej nezamestnanosti. Podľa údajov z roku 2005 nemalo prácu až 41 percent obyvateľov.
Okrem toho je Kosovo v súčasnosti považované za "raj" pre obchod s drogami, pašeráctvo a organizovaný zločin. Slabá ekonomika Kosova je živnou pôdou pre takzvanú čiernu ekonomiku. Spadá pod ňu pašovanie benzínu, cigariet, stavebných materiálov. Prekvitajúca korupcia a vplyv všadeprítomných zločineckých gangov spôsobujú Kosovu veľké problémy. Navyše zločinecké gangy si tam často vybavujú medzi sebou účty, čo k reputácii vo svete Kosovu príliš nepomáha. Práve proti tomu chde bojovať vláda kosovského premiéra Hashima Thaciho.
Po skončení konfliktu v roku 1999 sa najviac síl v ekonomike vložilo do rozvoju obchodu, predaja a stavebníctva. Súkromný sektor po tomto roku sa rozbieha veľmi pomaly. Priemysel ostáva zatiaľ slabou stránkou kosovskej ekonomiky napriek tomu, že sa tam nachádzajú významné priemyselné komplexy. Medzi ne patrí napríklad Trepča, kde sa produkuje olovo, zinok, zlato a striebro. Kosovo má aj bohaté náleziská nerastných surovín, ako napríklad niklu, hnedého uhlia či bauxitu.
Veľké problémy má však s výrobou a dodávkami elektrickej energie. V Kosove je takmer na dennom poriadku, že domácnosti sa na niekoľko hodín ocitnú bez prúdu.
Kosovskí politici si práve od vyhlásenia nezávislosti sľubujú prílev zahraničných investícií do krajiny, čo by malo výrazne zlepšiť ekonomickú situáciu a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov.