Verejná kritika kráľovskej rodiny, ich satirizovanie na titulkoch novín a časopisov, pálenie fotiek kráľovských predstaviteľov a tiež španielskej zástavy už dávnejšie poukazujú na to, že v španielskej monarchii niečo škrípe. Ešte pred niekoľkými mesiacmi by nikto z novinárov ani len nepomyslel na to, aby postavil niektorého z členov kráľovskej rodiny do nevhodnej pozície (či už slovne alebo obrazom). Podľa španielskeho trestného zákona by mohlo ísť o poškodzovanie dobrého mena s hrozbou až dvojročného väzenia. Jedným porušením tichej dohody medzi novinármi sa však, ako sa zdá, spustila hlasná vlna nepokojov.
Tŕňom v oku Španielov nie je inštitúcia monarchie ako taká, ale skôr kráľovská rodina a jej mohutnosť, ktorá stojí ročne daňových poplatníkov takmer 15 miliónov eur (vyše pol miliardy korún). V nedávno schválenom rozpočte na rok 2008 je pre 18-člennú kráľovskú rodinu vyčlenených 8,66 milióna eur a ďalších takmer 6 miliónov majú na administratívne záležitosti, nehovoriac pritom o rôznych príspevkoch pre kráľovskú rodinu. Španielov irituje skutočnosť, že musia každému (aj tomu najmenšiemu) členovi kráľovskej rodiny platiť 3 700 eur mesačne, pričom minimálna mzda je 570 eur, a vlastne za nič. A viac ako táto suma ich hnevá skutočnosť, že kráľovská rodina podľa zákona nie je povinná preukázať účty tak, ako je to v prípade členov vlády, parlamentu či ostatných štátnych predstaviteľov. Na popularite kráľovskej rodiny nepridáva ani pláštik tajomnosti, ktorý je mnohokrát pretrhnutý (polo?)pravdivými fámami o cestách, záľubách či obchodných rokovaniach španielskeho kráľa. Občania Španielska čoraz viac žiadajú zavedenie daňovej povinnosti aj pre členov kráľovskej rodiny. Najväčším príkladom sa pre Španielov stáva Anglické kráľovstvo, ktoré aj napriek tvrdej kritike zatiaľ spochybňované nie je.
Podľa kritikov už nemá monarchia v 21. storočí svoje opodstatnenie tak, ako v minulosti, keď králi aj vládli. Aj keď kráľovská rodina zväčša prešla útoky na svoju adresu mlčaním, po množení sa útokov kráľ Juan Carlos I. označil svoje vládnutie za garanciu stabilnej demokracie v Španielsku. Najvyšší vládny predstaviteľ, ktorý bol prekvapivo dosadený na trón diktátorom Francom, nebol ďaleko od pravdy. Juan Carlos I. doviedol Španielsko do demokratického režimu a dokázal v roku 1982 potlačiť pripravovaný štátny prevrat, za čo sú mu jeho "poddaní" dodnes vďační a verní. Podľa najnovších prieskumov monarchiu považuje za pozitívnu až 85 percent Španielov.
StoryEditor