Západná Afrika sa nachádza na pokraji najhoršej potravinovej krízy za uplynulé desaťročie a existujú obavy, že vojna na Ukrajine túto katastrofálnu situáciu môže ešte zhoršiť, upozornilo 11 medzinárodných humanitárnych organizácií. Organizácie, medzi ktorými je i Oxfam, Save the Children či World Vision, to uviedli pred konferenciou Európskej únie o potravinovej kríze v africkom Saheli.
V regióne už v súčasnosti trpí hladom 27 miliónov ľudí. Ak nezačneme konať, do júna tohto roka by k nim mohlo pribudnúť ďalších 11 miliónov.
Vojna a potravinová kríza
Vojenské konflikty ovplyvňujú územia aj iných krajín než tých, na ktorých sa vojna odohráva. Ukrajina je piatym najväčším vývozcom pšenice na svete, a práve časť úrody smeruje do Západnej Afriky. „Ak ukrajinskí farmári nebudú schopní pestovať a zbierať úrodu prešnice do júla 2022, dodávateľský reťazec sa preruší. A aj keby boli, nie je zaručené, že budú môcť použiť potrebnú infraštruktúru na prepravu obilia do prístavov,“ upozornil portál Deutsche Welle.
Avšak ešte viac obilia do Afriky putuje z Ruska, ktoré je dokonca najväčším svetovým exportérom pšenice. Tu zas africké krajiny môžu trpieť kvôli rapídnemu nárastu cien.
Dôvodom zdražovania obilnín sú aj sankcie, ktoré boli prijaté voči Rusku zo strany mnohých krajín, píše ďalej Deutsche Welle.
Neistú situáciu pociťujú predovšetkým krajiny Západnej Afriky, ktoré už beztak zažívajú najväčšiu potravinovú krízu za posledné desaťročie. Spomínaný región je do veľkej miery závislý od dovozu pšenice práve z Ukrajiny a Ruska. Podľa štatistík OSN z roku 2020 má napríklad Benin len jedného dovozcu pšenice – Rusko. Závislosť ostatných krajín v regióne dosahuje 30 percent, v niektorých sa hovorí až o 50 percentách. To znamená, že potravinová kríza sa bude v regióne ešte zhoršovať.
Portál The Conversation uvádza, že od ruskej invázie na Ukrajine sa zvýšili ceny pšenice na Chicagskej komoditnej burze o viac ako 50 percent. Africké krajiny sa nemôžu spoliehať už len sa týchto vývozcov, musia hľadať iné alternatívy.
„Budeme musieť spolupracovať s krajinami, ktoré vyvážajú oveľa drahšiu pšenicu. To znamená, že ich ceny nie sú také nízke ako na Ukrajine alebo v Rusku. Pokiaľ sa konflikt bude predlžovať, bude sa zvyšovať tlak na platby alebo na rozpočet,“ zdôraznil pre Al Jazeera ekonóm Ahmed Shoukry Rashad.
Rastúce ceny a nedostatočná pomoc
Problémom nie je len dovoz, ale najmä rastúce ceny potravín na celom svete. Ceny potravín v Západnej Afrike stúpli počas uplynulých piatich rokov o 30 percent. Situáciu teraz zhoršuje už spomínaná vojna na Ukrajine. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) môžu ceny potravín celosvetovo stúpnuť o 20 percent, čo by znamenalo nepredstaviteľnú situáciu už pre teraz veľmi krehké regióny. Al Jazeera varuje, že len samotná cena pšenice stúpla v posledných mesiacoch v dôsledku pandémie na najvyššiu úroveň za posledných 14 rokov.
Aj napriek zhoršujúcej sa situácii s potravinovou krízou dalo viacero darcovských krajín najavo, že môžu obmedziť financovanie pre Afriku - peniaze chcú použiť na pomoc Ukrajine.
Vo svojej analýze to uvádzajú medzinárodné organizácie. Napríklad Dánsko oznámilo, že odloží časť svojej bilaterálnej rozvojovej pomoci pre Burkina Faso a pre Mali. To by mohlo spôsobiť, že v Západnej Afrike bude hladovať takmer 40 miliónov ľudí.
„Nemala by existovať žiadna rivalita medzi humanitárnymi krízami. Kríza v oblastí Sahelu je jednou z najhorších humanitárnych kríz na globálnej úrovni a zároveň dostáva najmenej finančnej podpory. Máme obavy, že presmerovaním humanitárnych rozpočtov na Ukrajinu riskujeme nebezpečné prehĺbenie jednej krízy, aby sme reagovali na druhú,“ uviedol v analýze regionálny predstaviteľ organizácie Action Against Hunger, Mamadou Diop.
Zmena klímy a pandémia
Potravinová kríza sa prehĺbila aj v dôsledku nižšej úrody obilia než v predchádzajúcich rokoch. Hlavnými dôvodmi je väčšie sucho či, naopak, povodne, konflikty a hospodárske dôsledky pandémie nového koronavírusu. V porovnaní s rokom 2021 v regióne Sahel klesla produkcia obilnín o 12 percent. V niektorých oblastiach Sahelu sa hovorí až o tretinovom poklese. Najhoršie sú na tom Nigéria, Mauritánia, Burkina Faso, Gambia a Čad.
Extrémne zmeny počasia ovplyvňujú predovšetkým oblasť centrálneho Sahelu. Suchá a nedostatok dažďov znižujú zásoby jedlá. Ľudia predávajú svoj majetok, čo vplýva predovšetkým na budúcnosť ich detí. „Nemáme dostatok jedla. S nedostatkom pastvy ovce chudnú a to nás núti ich predávať so stratou. Mal som 12 oviec, teraz mi zostala len jedna,“ cituje Al Jazeera zo správy neziskových organizácií výpoveď Ramata Sanfu, pastiera z Burkina Faso, „Chcel by som späť svoje stádo, aby som mal dosť peňazí a moje deti mohli chodiť opäť do školy.“
Nevyhovujúce podmienky pre život nútia ľudí z regiónov opustiť svoje domovy. Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov je v súčasnosti viac ako 4,6 milióny obyvateľov krajín Burkina Faso, Mali, Nigérie, Čadu a Mauritánie vysídlených alebo sa stali utečencami. Ide o dva milióny viac ako v roku 2020.
Kríza sa dotýka najzraniteľnejších
Podľa odhadov OSN trpí v uvedenej oblasti podvýživou 6,3 milióna detí vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov. Ide o 30 percent viac detí než v roku 2021. „Stratila som takmer všetko mlieko, a tak som musela dať svojmu dieťaťu iné jedlo. Často ho ale odmietal, a tak chudol. Neskôr dostal hnačku, čo ešte viac zhoršilo jeho stav,“ cituje Al Jazeera zo správy neziskových organizácií výpoveď Safiatou – matky, ktorá v dôsledku násilia ušla zo svojej dediny v Burika Faso.
Nezisková organizácia Oxfam vo svojej správe taktiež uvádza, že kríza v regióne núti mladé dievčatá do uzatvárania skorých manželstiev. Stúpol aj počet rodovo podmieneného násilia.
Kríza sa však netýka iba regiónu Západnej Afriky. Nemecká tlačová agentúra DPA pripomína, že milióny ľudí ohrozuje aj najhoršie sucho za uplynulých 40 rokov v Africkom rohu. Podľa údajov OSN je akútnym hladomorom ohrozených viac ako 13 miliónov ľudí v Etiópii, Keni a v častiach Somálska, ktoré je okrem iného najväčším dovozcom pšenice na svete a 80 percent pochádza práve z Ruska a z Ukrajiny.
