Saddám Husajn začal svoju politickú kariéru koncom 50. rokov, keď sa pripojil k extrémnej, ale sekulárnej Socialistickej strane arabskej obrody (BAAS). V roku 1959 sa zúčastnil na atentáte na vtedajšieho irackého lídra Kassema, o tri roky neskôr začal študovať právo v Káhire. V Egypte sa venoval aj štúdiu vládneho štýlu Adolfa Hitlera a Josifa Stalina, okrem toho udržiaval styky s americkou CIA. BAAS v roku 1968 prebrala moc, v roku 1979 na najvyšší post zasadol Saddám Husajn. Onedlho diktátor začal prvú vojnu v Perzskom zálive proti Iránu, v ktorej ho podporovali Spojené štáty. Dva roky po uzavretí prímeria zaútočil na Kuvajt. V operácii Púštna búrka utrpel od svojich niekdajších spojencov USA ťažkú porážku.
Saddáma Husajna najčastejšie prirovnávajú k Adolfovi Hitlerovi, palestínsky spisovateľ Saíd K. Aburiš zasa nachádza hneď niekoľko paralel k Stalinovi. Podobne ako sovietsky diktátor, aj Saddám sa narodil v malej dedine a tvrdí, že pochádza z mesta. Podobne ako on mal silnú, autoritatívnu matku a slabého otca, ktorý skoro zomrel. V terore videl -- tak ako jeho vzor -- prostriedok na zmenu spoločnosti. "Ako Stalin má neukojiteľný smäd po moci a bol odhodlaný katapultovať Irak do 20. storočia -- aj za cenu, že zahynie polovica jeho obyvateľov," píše Aburiš. Podobne ako Stalin žije Saddám v neustálom strachu. Len niekoľkokrát opustil krajinu, nikdy netrávi dve noci na tom istom mieste. Diktátor, ktorý sa nechá oslovovať ako "chrabrý prezident" alebo "majster", zamestnáva niekoľko ochutnávačov, po každom stisku ruky si ich údajne umýva a zo všetkých listov číta len kópie zo strachu pred otráveným papierom.