Ruská vojna na Ukrajine musela vo Fínoch naplno prebudiť spomienky na vlastné rusko-fínske potýčky, z novodobej histórie predovšetkým na Zimnú vojnu (1939 – 1940).

Napriek hrdinskému vzdoru fínskej armády a obyvateľov, bola v jej dôsledku krajina nútená odstúpiť časť svojho kľúčového územia vtedajšiemu Sovietskemu zväzu a zaviazať sa k neutralite.

Táto udalosť sa tak hlboko vryla do historickej pamäte severského národa, až navždy zmenila a sformovala jeho každodenné prežívanie.

Ak by teda ruská rozpínavosť nabrala na apetíte, Fínsko je vzhľadom na svoju vlastnú traumu na takýto scenár prichystané, a to ako svojou civilnou obranou a infraštruktúrou, zásobovaním, zbrojením, tak svojou vojenskou pripravenosťou.

Kryty s kapacitou pre väčšinu obyvateľstva

Denník Financial Times si všíma, že v rámci civilnej obrany Fínsko prikazuje, aby zimné štadióny, kúpaliská, či podzemné parkoviská boli pripravené sa pohotovo premeniť na evakuačné strediská, a aby všetky väčšie budovy obsahovali bombové kryty.

Dovedna je ich po celej krajine požehnane. Fínske ministerstvo vnútra uvádza, že v roku 2020 bolo naprieč krajinou dostupných 54-tisíc krytov s celkovou kapacitou pre vyše 4,4 milióna ľudí.

Kým v čase mieru sú ich priestranstvá využívané na iné účely, v prípade núdze sa musia sprevádzkovať maximálne do 72 hodín. Obyvatelia ich zároveň aj veľmi ľahko vyhľadajú.

Všetky miesta sú označené modrým trojuholníkom na oranžovom pozadí a sú prehľadne zverejnené napríklad na internetových stránkach miest spolu s ich presnou adresou na mape či kontaktným telefónnym číslom.

Hlavné mesto Helsinki uvádza, že v regióne disponuje 5 500 takýmito krytmi s kapacitou 900-tisíc miest, ktoré by vedeli pojať nielen celé obyvateľstvo mesta, ale aj jeho návštevníkov.

Vyššie uvedené informácie o núdzových prístreškoch má spomenuté na svojej stránke rovno trilingválne – vo fínskom, švédskom i anglickom jazyku.

Fínsky ...