Jeseň roku 1957 priniesla prelom v histórii ľudstva, ako i prelom v histórii sovietsko-amerického prestížneho zápasu. Spôsobili ho prvé dve vesmírne družice, ktoré Sovieti vystrelili na obežnú dráhu Zeme.
Prvý úder dostali Američania od Sovietskeho zväzu 4. októbra, keď sa na obežnú dráhu dostal Sputnik 1 -- prvá družica rovnomenného programu. Úloha tohto osemdesiatkilového satelitu bola vcelku jednoduchá: odmerať hustotu vo vysokých vrstvách atmosféry. Skutočný dosah však spočíval v niečom úplne inom -- a to v dosahu na mienku o schopnostiach komunistického giganta. Ako tvrdil Nikita Chruščov, sovietske rakety poháňal do vesmíru socializmus. "Veční" rivali Američania totiž už mali svoj vesmírny program, ale v tomto čase ho ešte nedokázali úspešne zrealizovať.
Sputnik 1 Američanov šokoval, strácali sebadôveru a začali pochybovať, v čom všetkom môže mať krajina, ktorá ešte ani zďaleka nebola elektrifikovaná, ešte náskok.
Vesmírna sučka Lajka
Druhý úder vo vesmírnom súboji dostali Američania od Sovietov, keď do kozmu vyslali prvú vesmírnu bytosť -- psa Lajku. Stalo sa tak pred päťdesiatimi rokmi, 3. novembra 1957, teda necelý mesiac po vypustení prvého Sputnika. Prsty v tom mala aj vtedajšia hlava ZSSR Nikita Chruščov, ktorý mal v rámci príprav na blížiace sa 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pohovor s konštruktérom Sputnika Koroljovom. Ten síce namietal, že na druhý satelit je príliš skoro, ale vodca proletariátu bol neoblomný. Horúčkovité prípravy bez skúšok a bez možnosti zlyhania sa rozbehli.
Pre najznámejšieho sovietskeho psa to bola závratná kariéra -- ešte koncom októbra sa tento kríženec potuloval po moskovských uliciach. Sučka Lajka (vlastným menom Kudrjavka, lajka je len psie plemeno) patrila k trom adeptkám na vesmírne prvenstvo. Po tom, čo sa ukázala ako najzdatnejšia, absolvovala "výcvik" v tesnej škatuli (aby si zvykla na stiesnené pomery vo vesmírnom module) a na centrifúge a zaštekala pozemšťanom na pozdrav.
Smrť krátko po štarte
Kým na obrázkoch vyzeral psík celkom spokojne, v skutočnosti mu do radostného skákania byť nemohlo. Vedci totiž (podobne ako Američania pri vesmírnych experimentoch s opicami) nerátali s jeho návratom. Podľa pôvodných sovietskych správ Lajka žila vo vesmíre ešte niekoľko dní. V roku 2002 však jeden z vedcov, ktorí stáli za Sputnikom 2, Dimitrij Malašenkov prezradil, že Lajka zomrela päť až sedem hodín po štarte v dôsledku prehriatia a stresu. Technika totiž nedokázala udržať v kabíne prijateľnú teplotu.
Revolúcia si tak vyžiadala ďalšiu obeť. Na rozdiel od všetkých iných, mala však Lajkina smrť aspoň ako-tak pochopiteľný význam.