Ruský cenzorsky úrad Roskomnadzor varoval ruské médiá, aby nezverejnili rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ide o prvý rozhovor od začiatku invázie, ktorý Zelenskyj ruským médiám poskytol. Rozhovor aj napriek nevôli úradu vyšiel.
Uviedol to portál Meduza.io. Jeho šéfredaktor sa na rozhovore s ukrajinským štátnikom zúčastnil.
„Mnoho ruských médií, vrátane médií plniacich funkciu zahraničného agenta, urobilo rozhovor s ukrajinským prezidentom Zelenským. Roskomnadzor varuje ruské médiá, že je nevyhnutné, aby sa zriekli zverejnenia tohto rozhovoru,“ uviedol úrad.
Ochota rokovať
Šéfredaktor portálu Meduza Ivan Kopakov, šéfredaktor nezávislej televízie Dožď Tichon Dzjadko, spisovateľ a publicista Michail Zygar a spravodajca denníka Kommersant Vladimir Solovjov v nedeľu uskutočnili rozhovor s ukrajinským prezidentom z Kyjeva. Aj napriek vyhrážkam ho vydali.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s ruskými novinármi ako klamlivé odmietol tvrdenie Moskvy, že sa vraj Kyjev ako prvý chystal zaútočiť na separatistami ovládnutú časť ukrajinského Donbasu. Moskva existenciou údajného dokumentu o prípravách ukrajinského útoku odôvodňuje rozpútanie vojny proti Ukrajine.
V interview znovu vyjadril svoju ochotu stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v záujme ukončenia vojny a čo najmenšieho počtu obetí. Kyjev je podľa neho pripravený rokovať aj o neutrálnom a bezjadrovom postavení krajiny za podmienky skutočných bezpečnostných záruk. Zelenskyj zároveň zdôraznil, že prípadnú dohodu by schvaľovali Ukrajinci v referende, ktoré by sa mohlo uskutočniť jedine po stiahnutí cudzích vojsk z krajiny.
K tragédii - teda k ruskej vojne proti Ukrajine - podľa Zelenského došlo preto, že Kremeľ nevníma Ukrajinu ako samostatný štát, ale ako súčasť väčšieho celku, na čele ktorého sa vidí Putin.
O demilitarizáciu a „denacifikáciu“ Ukrajiny, ako vyhlasuje Putin, podľa Zelenského vôbec nejde a nie je ani jasné, čo termín presne znamená, ale Ukrajina je podľa prezidenta pripravená rokovať o svojej neutralite, bezjadrovom postavení a bezpečnostných zárukách. Ale tie nesmú skončiť len na papieri, ako Budapeštianske memorandum, ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky Británie, Ruska a USA.
„Sme ochotní na to pristúpiť. To je hlavný bod. A bol to prvý zásadný bod pre Rusko. Ak si dobre pamätám, začalo kvôli tomu vojnu,“ povedal Zelenskyj.
Vyzval na odchod ruských vojsk
Zelenskyj v prvom rozhovore, ktorý poskytol ruským novinárom od vypuknutia vojny, zdôraznil, že od svojho zvolenia hovoril ruskému prezidentovi Putinovi, že sa nechystá "vojenskou cestou zabrať naše územie", a že sa snažil - až do ruského vpádu - hľadať a nájsť cesty k spolužitiu oboch krajín.
Každopádne bude však podľa Zelenského dohodu musieť posvätiť referendum, pretože "jedine ľud môže schváliť rozhodnutie, že bude také postavenie krajiny a také záruky". Odhadol, že by sa mohlo uskutočniť do niekoľkých mesiacov, ale zmena ústavy, v ktorej je teraz zakotvené smerovanie Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, zaberie „prinajmenšom rok“.
„Referendum nie je možné za prítomnosti (cudzích) vojsk. Nikdy nikto neuzná výsledky referenda, pokiaľ sa na území štátu nachádzajú vojská či nezákonné ozbrojené zoskupenia či jednotky inej krajiny bez nejakého právneho základu. To nie je možné. To je to, čo bolo na Kryme,“ povedal s narážkou na „schválenie“ anexie ukrajinského polostrova v hlasovaní usporiadanom pod zbraňami ruských vojsk na Kryme. Organizovať také nelegitímne referendum, ktoré nikto neuzná, nemá podľa prezidenta zmysel.
Je preto podľa Zelenského potrebné, aby ruská strana do rokovania zapojila právnikov. Alebo „aspoň ľudí s právnickým vzdelaním, a nie iba vojakov“.
Zelenskyj pripustil, že nemožno Rusko prinútiť, aby sa stiahlo zo všetkých ukrajinských území, vrátane Donbasu a anektovaného Krymu. Uvedomuje si vraj, že „to by viedlo k tretej svetovej vojne“. Preto je ochotný pristúpiť na kompromis, aby sa ruské vojská vrátili do pozícií, v akých boli pred inváziou z 24. februára.
„Vráťte sa tam, odkiaľ to všetko začalo, a tam sa pokúsime vyriešiť zložitý problém Donbasu,“ povedal v narážke na východoukrajinský región, ktorý od jari 2014 čiastočne ovládli proruskí separatisti. Nezávislosť ich samozvaných republík krátko pred začatím útoku Moskva uznala.
Zdevastovaný Mariupoľ
Ukrajinský prezident v rozhovore poukázal na strašnú situáciu v obkľúčenom Mariupole, ktorý stále bránia ukrajinské sily. Zostáva vraj s týmito obrancami mesta v spojení. „Hovorím im, že všetko chápem, chlapci, určite sa (do Mariupoľu) vrátime. Ale ak cítite, že tam musíte byť, a cítite, že tak je to správne a že môžete prežiť, urobte to,“ povedal s tým, že dal tamojším vojakom právo si vybrať, ale tí mu odpovedali, že nemôžu opustiť mesto, opustiť ranených, a ani svojich mŕtvych.
„Aby sme sa pochopili: tam jednoducho ležia mŕtvi na cestách, na chodníkoch. Jednoducho ležia mŕtvi a nikto ich neodpratáva - ruských vojakov a ukrajinských občanov. Sú ich hromady. Chýba mi správny výraz,“ dodal Zelenskyj.
Ruská generálna prokuratúra oznámila, že právne vyhodnotí zverejnenie rozhovoru s ukrajinským prezidentom a jeho obsah, uviedla agentúra TASS.
„V podmienkach rozsiahlej protiruskej propagandy a pravidelného zverejňovania klamlivých informácií o počínaní Ruskej federácie v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou, uskutočňovanej ozbrojenými silami Ruskej federácie na obranu (separatistickej) Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, urobí generálna prokuratúra principiálne právne vyhodnotenie obsahu," citovala TASS z vyjadrenia prokuratúry.