Keď moderátorka televíznej stanice CNN hovorí o údajných zbraniach hromadného ničenia v Iráne, nasadzuje vážnu tvár. Zato Teheránčania v reštaurácii, kde tento program sledujeme spolu, sa, naopak, výsmešne smejú. Al-Kajdá v Iráne? Také niečo si skupinka dobre situovaných miestnych obchodníkov s kontaktmi na Západ nedokáže predstaviť. "To hovorili Američania aj o Iraku. A čo našli?", mávnu rukou. Správy z Washingtonu evidentne považujú za lacnú propagandu.
Za úsmevmi na tvárach Iráncov sa však skrývajú vážne obavy o budúcnosť. Predovšetkým ekonómovia si otvorene želajú lepšie vzťahy so Západom. Ostatne, v rozhovoroch sa ľudia k tejto téme vracajú znova a znova. Názory oscilujú medzi nádejou na zmeny a strachom z prípadnej vojenskej konfrontácie. Otvorene sa vyjadriť nechce nikto. Dôveryhodnosti sa tu však americká vláda G. Busha juniora rozhodne neteší.
Tlak zo zahraničia sa prenáša i na domácu politickú scénu. Po tom, čo kvôli postojom vplyvných islamských duchovných činiteľov stroskotali dva pokusy vlády M. Chatámího presadiť reformné zákony -- v oblasti justície a volebného zákonodarstva -- oči všetkých sa upreli na cirkevného vodcu a hlavu štátu, ajatolláha Chameneího. Deväťdesiat reformne orientovaných poslancov naňho v dramatickom liste apelovalo, aby sa v tejto napätej situácii snažil o diplomatickú dohodu so Západom. Prvá reakcia hlavy štátu bola drsná. "Kto približovanie sa k USA čo len spomenie, je zradca," znela jeho prvá reakcia. Keď sa však v priebehu minulého týždňa k poslancom pripojili aj ďalší predstavitelia spoločenských a hospodárskych kruhov, umiernenejšie tóny zazneli i z jeho kancelárie. Všetky skupiny by sa vraj mali snažiť o prekonanie rozporov v dialógu.
V spomínanom liste sa však hovorí aj o ďalších problémoch dnešného Iránu -- o rastúcej nezamestnanosti, drogách a prostitúcii. Pri ich posudzovaní je nutné si uvedomiť, že od revolúcie sa iránske obyvateľstvo značne zmenilo. Jeho počet sa zdvojnásobil na 70 miliónov ľudí, z čoho dve tretiny sú ľudia vo veku 15 -- 35 rokov, čo je následok chybnej politiky v oblasti plánovania rodiny v prvých rokoch islamskej republiky. "Najprv sa ukázal problém so vzdelávaním," hovorí iránsky viceprezident Mohamed Alí Abtahí, "teraz zase s pracovnými miestami". A skutočne -- štát by musel ročne vytvoriť 1,2 mil. nových pracovných miest, aby uspokojil ponuku pracovnej sily na trhu práce. Na jedno miesto treba pritom v prepočte vynaložiť okolo 20 000 eur. Také niečo je nad sily aj takej krajiny, ktorá exportuje ropu... Ministerstvo financií hovorí o pätnásťpercentnej ročnej inflácii, kritici však až o tridsaťpercentnej.
Vychádzajúc z tejto situácie je pravdepodobné, že teheránska vláda bude musieť skôr či neskôr riešiť aj vzťahy s Washingtonom. Obe krajiny sú podľa jedného teheránskeho diplomata v oblasti Blízkeho východu na seba odkázané. Bushova vláda potrebovala Irán, aby si uvoľnila ruky pre ťaženie v Afganistane a Iraku. A Irán potrebuje stabilitu, aby zvládol vlastné hospodárske a sociálne problémy. Inak hrozí vypuknutie nepokojov. (hn/gaf)