Režim kubánskeho vodcu Fidela Castra je jedným z posledných totalitných režimov na svete. Právo na slobodu slova, prejavu či právo zhromažďovania sa tam neexistuje. "Kubánska spoločnosť sa nezmenila, ide stále o totalitný systém, ktorý však už nemá tie schopnosti zasahovať proti disentu a proti tým, ktorí zmýšľajú inak, ako bol schopný v 70. alebo 80. rokoch," povedal pre HN analytik Ivo Samson. Napriek tomu sedí v kubánskych väzniciach podľa odhadov okolo dvesto disidentov. Hoci oficiálna Havana presviedča, že voľby sú slobodné a môže v nich kandidovať každý, politickí odporcovia sú tvrdo stíhaní.
Čo však obyčajných Kubáncov trápi viac ako politická sloboda, sú nízke platy, nedostatok potravín a nízka životná úroveň. Nezmenilo sa to ani po tom, čo Castro odovzdal právomoci svojmu bratovi Raúlovi. V krajine funguje prídelový systém. Prídely na mesiac však mnohým vystačia iba na desať dní. Aj preto na Kube "prekvitá" čierny trh. Podľa údajov z roku 2005 má jeden Kubánec mesačne napríklad nárok na 8 vajíčok (mimo Havany len na štyri), štvrť litra oleja, tri kilogramy ryže.
Kubánska ekonomika utrpela najväčšiu ranu na začiatku 90. rokov, keď prestala do krajiny prúdiť pomoc z bývalého východného bloku. Za hlavného vinníka však Castrov režim považuje USA, ktoré v roku 1962 uvalili na Kubu ekonomické embargo.