Lídri Európskej únie vyzývajú aerolínie, aby sa vyhli bieloruskému vzdušnému priestoru. Reagujú tak na nedeľné nútené pristátie lietadla v Minsku, po ktorom bol zatknutý bieloruský novinár a opozičný aktivista Raman Pratasevič.
Zoznam dopravcov, ktorí nebudú lietať cez Bielorusko, sa postupne rozrastá. K európskym krajinám sa pridala aj Veľká Británia a Ukrajina.
Bielorusko v nedeľu donútilo pristáť na letisku tamojšieho hlavného mesta lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, a to aj za pomoci vojenskej stíhačky.
Keď po niekoľkohodinovej zastávke znovu vzlietlo, medzi cestujúcimi už nebol kritik tamojšieho režimu Pratasevič ani jeho priateľka.
Incident vyvolal ostrú kritiku zo strany Európskej únie. Prezidenti a premiéri krajín EÚ sa v pondelok zhodli na prijatí cielených sankcií voči Bielorusku a vyzvali únijných leteckých prepravcov, aby sa vyhli bieloruskému vzdušnému priestoru.
Predseda Európskej rady Charles Michel označil nútené pristátie v Minsku za únos lietadla a "ruletu s životmi nevinných civilistov".
Hijacking. Air Piracy. Playing Roulette with the lives of innocent civilians.
— Charles Michel (@eucopresident) May 24, 2021
Enough.
Pratasevich and Sapega must be released.
Today EU27 leaders decided on new sanctions & other forceful measures against the #Belarus authorities. #EUCO pic.twitter.com/zzyk4FxlVH
V podobnom duchu sa vyjadrila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. "Bezpečnosti letov cez bieloruský vzdušný priestor už nedá veriť. Prijmeme opatrenia, ktorými to únijným lietadlám zakážeme a bieloruským lietadlám znemožníme prístup na letiská v EÚ," uviedla Leyenová počas pondelkovej tlačovej konferencie.
Litovské úrady už podľa agentúry Interfax lietanie cez Bielorusko zakázali a k únijnej iniciatíve sa teraz pripojila aj Veľká Británia, ktorá tiež svojim dopravcom odporučila, aby sa východoeurópskej krajine vyhli. Podľa britského ministra dopravy Granta Shappse je tento krok nutný "kvôli bezpečnosti pasažierov".
Aerolínie dávajú od Bieloruska ruky preč
Veľkí európski leteckí prepravcovia už odporúčania politikov zaviedli do praxe. Po lotyšských nízkonákladových aerolíniách airBaltic, ktoré sa k tomu odhodlali ako prvé, stopla lety nad Bieloruskom aj spoločnosť KLM, holandská odnož dopravcu Air France KLM. Stalo sa tak krátko po tom, čo ju k tomu vyzval holandský premiér Mark Rutte.
Aj nemecká Lufthansa v pondelok oznámila, že dočasne zastaví všetky lety cez bieloruský vzdušný priestor. Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky Eurocontrol signalizuje, že dopravcom odklonenie letov pomôže.
Doteraz podľa Eurocontrolu prevádzkovali pravidelné lety cez Bielorusko únijní dopravcovia Lufthansa, poľský LOT a lotyšský airBaltic, a to v počte 14 letov týždenne.
Litovský minister dopravy Marius Skuodis sa podľa ČTK nechal počuť, že bieloruský vzdušný priestor nebudú využívať aerolínie LOT a maďarský Wizzair. Odporúčania únijných špičiek potom vypočul aj škandinávsky letecký dopravca SAS.
Bomba na palube?
Na nedeľný incident zareagovala tiež Ukrajina. Jej prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil tamojšej vláde, aby pripravila formálne rozhodnutie o zastavení priamych letov medzi Ukrajinou a Bieloruskom.
Bielorusko sa obhajuje tým, že nedeľné pristátie stroja spoločnosti Ryanair bolo nutné kvôli hrozbe bomby na palube. V krajine vzniká komisia, ktorá má okolnosti núteného pristátia vyšetriť, informovala v pondelok ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na bieloruské ministerstvo dopravy.
Bieloruské úrady zároveň oznámili, že falošné upozornenie na bombu na palube, kvôli ktorým údajne donútili lietadlo zmeniť trasu a pristáť v Minsku, bolo napísané menom palestínskeho radikálneho hnutia Hamas. Hovorca Hamasu však akékoľvek zapojenie hnutia do incidentu poprel.