Rusko bude mať armádu pri hraniciach s Ukrajinou tak dlho, ako uzná za vhodné, oznámil dnes novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské vojsko podľa neho pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Na východe Ukrajiny panuje v poslednej dobe napätá situácia, ktorú sleduje so znepokojením okrem iného aj Severoatlantická aliancia.
"Ruské ozbrojené sily sa nachádzajú na tom území Ruskej federácie, kde sa to považuje za potrebné a účelné. A budú sa tam nachádzať tak dlho, kým to bude považovať za vhodné naše vojenské velenie a vrchný veliteľ," povedal dnes kremeľský hovorca.
"Rusko sa nikomu nevyhrážalo, nevyhráža a pre nikoho nepredstavuje hrozbu," dodal.
Ukrajina hlási ďalšie obete
Peskov už skôr uviedol, že manévre majú zaistiť bezpečnosť ruských hraníc.
Hovorca ruského prezidenta dnes podľa agentúry TASS neodpovedal na otázku novinárov, či sa vojenské jednotky budú vracať z regiónov susediacich s Ukrajinou na miesta trvalého nasadenia, pretože vraj nemá presné informácie o "plánoch rozmiestnenie a presunu vojsk".
Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že o deň skôr zahynuli na východe Ukrajiny ďalší dvaja vojaci, ktorých zasiahla paľba z povstaleckých pozícií.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského od začiatku tohto roka zomrelo v konfliktnej oblasti 24 ukrajinských vojakov.
Diplomatická ofenzíva
Kyjev nedávno začal diplomatickú ofenzívu s cieľom získať podporu západných krajín a Severoatlantickej aliancie kvôli situácii na východe krajiny a od marca varuje pred posilňovaním prítomnosti ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou, uviedla už skôr agentúra Reuters.
V utorok Zelenskyj vyhlásil, že konflikt v Donbase môže ukončiť iba vstup krajiny do NATO, a vyzval Severoatlantickú alianciu, aby pripravila plán krokov, aby tak krajina mohla urobiť.
Zároveň vyzval členské krajiny NATO, aby posilnili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Čierneho mora. Severoatlantická aliancia dala najavo, že situácia okolo východnej Ukrajiny ju znepokojuje.
Z Kremľa naopak zaznelo varovanie, že reči o vstupe Ukrajiny do NATO môžu situáciu v Donbase len zhoršiť.
Prímerie sa nedarí udržať
Konflikt na východe Ukrajiny vypukol potom, čo v Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
Kyjev a západné krajiny tvrdia, že Moskva podporuje proruských separatistov v Donbase - vyzbrojuje ich, financuje a podporujú ich tiež ruskí vojaci. Kremeľ zapojenie do vojny odmieta.
Veľké boje utíchli po uzavretí mierových dohôd v Minsku vo februári 2015, ale až doteraz sa žiadne prímerie nepodarilo úplne udržať a politické riešenie konfliktu sa prakticky nepohlo z miesta. Konflikt si podľa Kyjeva vyžiadal 14-tisíc mŕtvych.