Členské krajiny Európskej únie majú právo si nezávisle od Európskej komisie a jej spoločnej nákupnej stratégie vakcín zakúpiť ruské alebo čínske vakcíny proti COVID-19, ale ponesú zodpovednosť za prípadné následky ich používania. Uviedol to hovorca EK Eric Mamer.
Hlavný hovorca EK spolu s hovorkyňou exekutívy EÚ pre zdravotnú politiku Miriam Garciovou Ferrerovou v piatok čelili sérii otázok zo strany novinárov zameraných na mechanizmus zakazujúci vývoz vakcín vyrobených v Európe do štátov mimo Európskej únie, harmonogram dodávok vakcín či na proces predbežného hodnotenia vakcíny Sputnik V, ktorý vo štvrtok spustila Európska agentúra pre lieky (EMA).
Mamer v tejto súvislosti zopakoval, že členovia EÚ nemôžu mať separátne dohody s výrobcami vakcín z tzv. spoločného portfólia, kam patria Pfizer/BioNTech, Moderna či Johnson & Johnson.
Krajiny ponesú následky
Na strane druhej sa však pod tlakom krízovej situácie môžu dohodnúť na nákupe vakcín z Ruska alebo Číny, ktoré neprešli hodnotením agentúry EMA - v tomto prípade však tieto krajiny eurobloku ponesú zodpovednosť za prípadné následky ich používania.
Hovorca EK rovnako zdôraznil, že hodnotenie ruskej vakcíny nemá nič spoločné s geopolitikou.
"Hodnotenie je založené na údajoch, ktoré výrobca poskytuje," uviedol Mamer.
Týždenník Politico však v tejto súvislosti upozornil, že vyhlásenia eurokomisie nevyvrátili obavy časti poslancov Európskeho parlamentu ohľadom kvality ruskej vakcíny a poskytnutých údajov.
Nemecký europoslanec Peter Liese, hovorca Európskej ľudovej strany (EPP) pre zdravotnú politiku, upozornil, že údaje z klinických testov, ktoré predložila ruská strana, "predstavujú veľký otáznik".
A dodal, že aj zverejnenie údajov o Sputniku V vo vedeckom časopise The Lancet vyvolalo "kritické otázky".
Klinické testy
Liese má pochybnosti, či sa klinické skúšky uskutočňovali na dostatočne reprezentatívnej vzorke ľudí a či "takzvaní" dobrovoľníci z prostredia armády, pravdepodobne mladší a zdravší než priemerní Európania, údaje testovania neskreslili.
Nemecká europoslankyňa Viola von Cramonová-Taubadelová z Výboru EP pre zahraničné veci však zaujala skeptickejší postoj a naznačila, že EMA nemusí akceptovať údaje z ruských klinických štúdií, lebo tie nemuseli byť získané podľa noriem EÚ.
"Vzhľadom na relatívne nízku zaočkovanosť v Rusku je vidieť, že Rusko používa Sputnik V ako politický nástroj," uviedol ďalší nemecký europoslanec Christian Ehler.
Podľa Politico je však geopolitický aspekt okolo Sputnik V v Bruseli citeľný. Litovský veľvyslanec pri EÚ Simonas Šatúnas napríklad upozornil, že Únia má v súčasnosti prebytok vakcín aj v dôsledku nižšej miery ich podávania v niektorých členských krajinách.
A dodal, že je "zaujímavé", že Rusko ponúka vakcíny tretím krajinám aj napriek tomu, že zaočkovanosť ruskej populácie je stále veľmi nízka. Litva a Poľsko patria ku krajinám, ktoré jasne odmietli nákup ruskej vakcíny.
Agentúra EMA vo štvrtok oznámila, že má k dispozícii údaje o vakcíne Sputnik získané z laboratórnych a klinických štúdií na dospelých osobách.
Zároveň však platí, že súčasná očkovacia stratégia Európskej únie sa nemení, lebo Európska komisia - rovnako vo štvrtok - potvrdila, že nevedie rozhovory o možných nákupoch ruskej vakcíny.