Pokračovanie v neprimeranej či neúčelnej intenzívnej starostlivosti je v rozpore s etickými princípmi medicíny, pripomína kolabujúcim nemocniciam Česká spoločnosť anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny. Jej odporúčaním sa majú ústavy v Česku riadiť v prípade, že by boli kvôli covidovej epidémii vyčerpané ich kapacity. To sa teraz vzhľadom na koronavírus týka nemocníc prakticky v polovici republiky.
V takom prípade nie je poskytovateľ zdravotných služieb povinný, dokonca ani oprávnený, takú starostlivosť poskytovať, uvádza sa ďalej v dokumente. Podmienkou však vždy je, že zdravotníci musia dôvody pre neprijatie alebo ukončenie intenzívnej starostlivosti zaznamenať do zdravotnej dokumentácie tak, aby sa ich rozhodnutie dalo spätne preskúmať.
Aj tak keď pacient neodkladnú starostlivosť potrebuje, musí ho nemocnica prijať do starostlivosti, hoci by sa tým prekročilo "únosné pracovné zaťaženie". Je potrebné ho prezrieť a potom zvážiť, čo s ním ďalej. Logicky je najčastejším riešením prevoz do iného zariadenia.
Zakázané pri rozhodovaní o starostlivosti pre pacienta je zohľadňovať len vek a teda aj predpokladanú dobu dožitia. To isté sa týka ďalších kritérií, ktoré nesúvisia s očakávaným klinickým výsledkom starostlivosti.
Ako to ide v praxi?
Ako je prax obtiažna, ukazujú reakcie niektorých lekárov. Emotívny bol v tomto smere pred týždňom napríklad primár interného a covidového oddelenia Nemocnice Sokolov Martin Straka. "Nemá to kvalitné riešenia. Musíme improvizovať, preposielať pacientov inam, musíme ľudí selektovať. Áno, poďme si to povedať ,na férovku', selektovanie pacientov existuje, áno, pán minister, inak to nejde," povedal lekár v Českej televízii na adresu ministra zdravotníctva Jána Blatného.
Keď na jednotku intenzívnej starostlivosti dorazí skoro naraz viac pacientov v kritickom stave, než je lôžok k dispozícii, lekári volia, koho uprednostnia. Keď je diagnóza obdobná, väčšinou rozhodne čas príjmu. Po rokoch praxe však už majú "v oku", ktorý pacient je už beznádejný. Týka sa to hlavne veľmi ťažkých priebehov prípadov zápalu pľúc u starších ľudí a fajčiarov.
Len pre kritické situácie
Lekári sa tiež pri selekcii môžu rozhodnúť uvoľniť už obsadené lôžko, ak ležiaci pacient vykazuje už známky zlepšenia stavu. Bežné však je, že niekto medzitým zomrie. Kto bol nútený čakať, ho hneď nahradí.
Prežili by na JIS za normálnych okolností aj tí, ktorí vyzerajú beznádejne? To sa nikdy vylúčiť nedá. Spomínané odporúčanie však platí len pre kritické situácie v nemocniciach, čiže nie pre doby pokoja, kedy je voľných lôžok dosť.
Odporúčacie stanovisko anesteziologickej spoločnosti sa vlastne vzťahuje k situácii takzvaného "hromadného postihnutia osôb", čo je termín známy aj z minulosti pre prípad katastrofy. Tou je napríklad havária veľkokapacitného lietadla či chemičky.