Pôvodní obyvatelia Tichého oceánu sa opakovane mobilizovali, aby chránili svoj oceán. Ten má korene v ich kozmologickom vzťahu s tekutým kontinentom. Teraz je tu nová výzva pre tých, ktorí chcú zachovať Tichý oceán čo najviac neporušený. Blíži sa termín, ktorý určí osud najväčšieho a najtajomnejšieho biotopu na Zemi - hlbokomorského dna.
Tamojší ľudia a Tichomorie sú navzájom neoddeliteľne prepojení: je to symbiotický vzťah posvätnosti a úcty. To, čo sa stane s morom, má priamy dopad na obyvateľov tichomorských ostrovov. Hlbokomorská ťažba naruší sociálne väzby, tamojšie hospodárstvo a bude mať za následok duchovnú devastáciu miestnych. Ako uviedol náčelník klanu z Yorkských ostrovov v Bismarckovom mori v Papui-Novej Guinei: „Keď začnú ťažiť z morského dna, akoby dolovali aj časť mňa samého.“
Nová „zlatá horúčka“
Miestne komunity, ktorých živobytie a existencia na Zemi závisia od ich vzťahu k Pacifiku, sa spojili proti najnovšej vlne vykorisťovania ich posvätnej domoviny v Oceánii. Na druhej strane stoja silné firmy so svojimi ekonomickými záujmami. Tie teraz čakajú, či budú môcť v danej oblasti ťažiť.
Asi 30 dodávateľov už získalo prieskumné licencie od Medzinárodného úradu pre morské dno OSN (ISA) a netrpezlivo čakajú na rozhodnutie o novom ťažobnom kódexe, ktoré sa odložilo kvôli pandémii koronavírusu.
Vo väčšine dodávateľských zmlúv ide o veľké náleziská vzácnych zemín a minerálov na morskom dne zóny Clarion-Clipperton – obrovskej a do veľkej miery neprebádanej oblasti, ktorá leží v severnom Tichom oceáne. Oblasť sa hemží množstvom morských živočíchov vrátane mnohých neznámych druhov.
Začalo sa tomu hovoriť nová globálna zlatá horúčka. Avšak namiesto zlata majú firmy tentokrát zálusk na cenné kovy ako nikel, kobalt, mangán a meď. Všetko sú to materiály, ktoré zohrávajú ústrednú rolu pri výrobe batérií, elektroniky a ďalších technológií.
Plánovaná ťažba sa priamo bije s vierou pôvodného obyvateľstva, ktoré verí, že minerály vyťažené z morského dna vytvárajú duchovia pochádzajúci z Tichého oceánu. Pôvodný posvätný priestor sa tak opäť drancuje kvôli zisku. A to s minimálnym alebo žiadnym ohľadom na ľudské práva obyvateľov Pacifiku.
„Oblasť, v ktorej sa bude ťažiť, je obrovská. Clarion-Clipperton je taký veľký ako celé Spojené štáty,“ povedala oceánografka a morská biologička Sylvia Earleová. Ťažbu označuje za „najväčšie zaberanie pôdy v histórii“.
Živý vesmír pod vlnami
Firmy museli komerčnú ťažbu pozastaviť, až kým sa nedosiahne dohoda o banskom kódexe.
Keď bude ISA rozhodovať, či týmto spoločnostiam udelí licencie na ťažbu v komerčnom rozsahu, od čoho bude závisieť jej verdikt? Zrejme nie od názorov samotných tichomorských národov, aspoň nie priamo. Pri rokovaniach totiž nemajú zastúpenie, aj keď sa tlačí na to, aby ich do rozhodovania zapojili.
Budú zohľadňovať hlbokú duchovnú hodnotu jedinečného prímorského prostredia pre komunity, ktoré sú na ňom závislé? Uznajú, že táto oblasť zostáva jednou z posledných veľkých záhad prírodného sveta na Zemi? Oblasťou, ktorá je menej prebádaná než napríklad taký Mesiac? Uznajú, že v súčasnosti nie je možné predpovedať škody, ktoré na ekosystéme spôsobia tieto, do značnej miery nevyskúšané a vysoko invazívne, ťažobné technológie?
Zatiaľ čo ťažobný priemysel sa na Clarion-Clipperton pozerá cez prizmu komodít, ktoré len čakajú na to, kým ich vydolujú, pôvodné obyvateľstvo považuje oblasť za živý organizmus. Hrudky kameňa o veľkosti zemiaku ležiace na morskom dne, z ktorých sa ťažobné spoločnosti snažia vydolovať minerály a kovy, majú samé o sebe význam. Vedci aj pôvodné obyvateľstvo chápu, že hlboké morské dno je živé. „Tieto kamene nie sú mŕtve, sú to živé systémy,“ povedala Sylvia Earleová.
Spôsob ohrozenia života
Solwara 1 bola prvým komerčným náleziskom hlbinných mín na svete. Sprevádzkovala ju kanadská spoločnosť Nautilus Minerals v Papue Novej Guinei a fungovala do konca roka 2019, keď projekt padol. Ilustruje však, aký mala ťažba na pôvodné obyvateľstvo na tichomorských ostrovoch dopad – a to už vo fáze prieskumu.
Komunity na západnom pobreží ostrova Nové Írsko, ktorý spadá pod Papuu Novú Guineu, už stáročia praktizujú rituál nazývaný „shark callers“. Vyzbrojení iba larungom – hrkálkou vyrobenou z kokosových škrupín a bambusu – sa miestni „zvolávači žralokov“ spoja s rôznymi plemenami žralokov. Tí prídu k ich člnom a miestni ich následne odchytia ručne. Táto starodávna rybárska tradícia slúži okrem iného aj ako dôležitý zdroj bielkovín.
V posledných rokoch však v oblasti prebiehali prieskumy a žraloky sa sem už nevrátili.
Tradíciu teraz ohrozuje hluk z lodí aj kontaminované vody, v ktorých volajúci komunikujú so žralokmi. Pre miestnych obyvateľov, ktorých živobytie a duchovná viera sú prepojené s kultúrou volania žralokov, boli následky zničujúce.
Mnoho ďalších pôvodných obyvateľov v regióne čelí hrozbe korporátneho kolonializmu. Od jadrových skúšok až po zmenu klímy – Tichý oceán bol názornou ukážkou globálneho kolapsu životného prostredia spôsobeného nadmerným konzumom, neregulovaným rastom a ziskom.
Napriek tomu, že na mnohých ostrovoch sa dnes odohráva preukázateľná katastrofa, zahraničné spoločnosti a vlády stále plánujú agresívnu ťažbu na morskom dne. A chcú vyťažiť všetko, čo nájdu. To môže, ale nemusí urobiť ich investorov bohatšími. Svet však bude vo výsledku chudobnejší.
Čo bude ďalej
Je jednoduchšie ťažiť než budovať kultúru úcty k prírode? To, čo sa stalo v Papue-Novej Guinei, sa plánuje aj v ďalších veľkých častiach Tichého oceánu. Veľké stroje sa majú spustiť na morské dno, aby tam vyťažili vzácne minerály a kovy. Napriek tomu, že ľudstvo doteraz neprebádalo veľkú časť morského života so svojou rozmanitosťou. Vedci, ktorí tam pracujú,
upozorňujú, že pri každom jednom ponore objavujú nové a nové živočíšne druhy. Možno sa nedozvieme, koľko toho stratíme. Možno zničíme nespočetné formy života, ktoré ani nestihneme objaviť.
Výzvy, ktorým v súčasnosti čelí Tichý oceán, súvisia s právami pôvodných obyvateľov a rovnako aj s ochranou životného prostredia. Skôr než sa povolí akákoľvek ťažba, bude potrebné posúdiť jej vplyv na životné prostredie. Ťažba však musí byť aj v súlade s ľudskými právami a miestne obyvateľstvo musí o zásahoch vopred vedieť a súhlasiť s nimi.
Právo rozhodovať by pritom mali mať aj pôvodní obyvatelia – najmä pri nových globálnych zmluvách, ktoré sa teraz uzatvárajú na Valnom zhromaždení OSN, ako aj pri rozhodnutiach Medzinárodného úradu pre morské dno (ISA) o ťažbe hlbokomorských minerálov.
Okrem rokovaní na ISA dnes prebieha ďalší významný proces týkajúci sa ochrany našich oceánov. Medzivládna konferencia zvolaná Valným zhromaždením OSN už od roku 2018 rokuje o záväznom nástroji na riadenie morskej biodiverzity v oblastiach presahujúcich národnú jurisdikciu (BBNJ). Medzivládna konferencia sa mala konať už v marci až apríli 2020. Malo to byť už štvrté a posledné kolo rokovaní o 350-stranovom dokumente, ktorý sa týka morí mimo jurisdikcie pobrežných štátov. Zasadnutie však kvôli Covid-19 odložili. Vlády dúfajú, že oneskorenie im môže dať čas, aby dosiahli dohodu na mnohých sporných témach, vrátane zdieľania výhod medzi súkromným sektorom a pobrežnými štátmi. Najdôležitejšie však je, že podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva je na ťažbu na morskom dne uvalené dlhodobé embargo. Až kým sa nespraví dôkladný výskum.
Hlbokomorské dno je medzinárodné územie, ktoré by sa rovnako ako Antarktída či Arktída malo zachovať pre ďalšie generácie – bez toho, aby sa tam povolili vojenské alebo obchodné aktivity.
Je to tiež spoločné dedičstvo ľudstva. Mnohé z toho, o čom dnes medzinárodné spoločenstvo rokuje, je však napísané jazykom rozvoja a technologických inovácií. Ťažobný priemysel už dlho túžil vydolovať prírodné zdroje z morského dna. Zdokonalenie nových a výkonnejších strojov im na to teraz dalo prostriedky.
Na Pacifik sa však dá nazerať aj z iného uhla pohľadu. Poznáme alternatívy, ktoré majú formu
udržateľného riadenia, vedomej spotreby a obehového hospodárstva. Hlbokomorská ťažba by globálnu občiansku spoločnosť nasmerovala zlým smerom. Tým by podkopala cieľ OSN pre trvalo udržateľný rozvoj číslo 12 – zabezpečiť trvalo udržateľné modely spotreby a výroby. A tiež cieľ číslo 14, ktorý nabáda k tomu, aby sme si chránili naše oceány a podmorský život.
„Z oceánu nesmieme brať viac. Namiesto toho musíme nájsť rovnováhu,“ hovorí Sylvia Earleová. „Rešpektujme oceán za to, čo nám dáva, a to je život.“ Opakuje iba to, čo by vám povedala väčšina pôvodných tichomorských obyvateľov. Toto jednoduché, ale dôležité varovanie, však ľudstvo naďalej ignoruje.