Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pripustil, že Moskva je pripravená rokovať o prímerí a bezpečnostných zárukách pre ukrajinského prezidenta Zelenského. Podmienkou Rusov je určiť konkrétne typy zbraní, ktoré nebudú nikdy na Ukrajine rozmiestnené ani vyrobené.
Moskva dnes prvýkrát čiastočne priznala väčšie svoje straty v bojoch. Podľa Lavrova je možné, že Rusko bolo do konfliktu zámerne vylákané.
Nepožaduje kapituláciu, ale dohodu
„Musia byť identifikované konkrétne typy úderných zbraní, ktoré nikdy nebudú nasadené na Ukrajine a nebudú ani (tu) vytvorené,“ povedal Lavrov v rozhovore pre stanicu Al-Džazíra.
Kremeľ odôvodňuje inváziu obavou, že by Ukrajina mohla mať k dispozícii jadrové zbrane či slúžiť ako predsunutá základňa pre vojenské operácie NATO ohrozujúce bezpečnosť Ruska. Ukrajina aj NATO obvinenia odmietajú.
Podľa Lavrova Moskva trvá na demilitarizácii Ukrajiny. Moskva pri rokovaniach s Ukrajinou nepožaduje kapituláciu, ale navrhuje dohodu, ktorá zaistí zákonné práva všetkým národom tejto krajiny, cituje ministra agentúra TASS.
Moskva chce tiež docieliť nejasnú "denacifikáciu" krajiny, čím naznačuje, že Ukrajinu vedú nacisti. Lavrov však povedal, že o svojich lídroch sa musia Ukrajinci rozhodnúť sami. Podľa Lavrova je možné, že niekto chce, aby Rusko uviazlo do Západom umelo vytvoreného konfliktu na Ukrajine.
Ďalšie kolo rokovania prebehne už zajtra
Rusko uznáva ukrajinského prezidenta Zelenského ako lídra krajiny a považuje za „pozitívny krok“, že Zelenskyj chce bezpečnostné záruky. „Naši vyjednávači sú pripravení na druhé kolo rokovaní, kde budú diskutovať o týchto zárukách,“ povedal Lavrov.
Zelenskyj požadoval bezpečnostné záruky po NATO, nie Rusku. Ukrajinský prezident tiež povedal, že rokovania budú pokračovať, len ak Rusi prestanú v ostreľovaní ukrajinských miest.
Prvé kolo rokovaní prebehlo v pondelok. Ukrajinské médiá uvádzali, že by mali pokračovať v stredu. Ruskí ani ukrajinskí predstavitelia dátum nepotvrdili. Podľa vodcu ruskej delegácie Vladimira Medinského by druhé kolo rozhovorov malo pokračovať vo štvrtok ráno. Rokovania by sa mali týkať pokoja zbraní.
Moskva prvýkrát priznala straty, OSN ju odsudzuje
Moskva prvýkrát oficiálne priznala straty v bojoch na Ukrajine, 498 padlých a 1 597 zranených vojakov. Ukrajina uvádza výrazne vyššie ruské straty. Podľa prezidentovho hovorcu od začiatku invázie padlo vyše 7 000 vojakov.
Hovorca ministerstva obrany Igor Konašenko že ukrajinskí "nacionalisti" a vojaci majú 2 870 zabitých a asi 3 700 zranených. Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje proti neonacistom.
Mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN prijalo veľkou väčšinou rezolúciu odsudzujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu. Vyzvalo Moskvu na stiahnutie vojakov. Naposledy Bezpečnostná rada zvolala mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia v roku 1982.
Za uznesenie hlasovalo 141 z 193 členov zhromaždenia. Tridsaťpäť členov vrátane Číny alebo Indie sa zdržalo hlasovania. Päť krajín bolo proti - Rusko, Bielorusko, KĽDR, Eritrea a Sýria.
Agentúra Reuters pripomína, že aj keď uznesenia valného zhromaždenia sú nezáväzné, majú politickú váhu. Podľa agentúry cieľom uznesenia je politická izolácia Ruska.