Bezpečnostná situácia v Iraku sa stále zhoršuje. Spojené štáty, Veľká Británia a Poľsko, ktoré si okupovanú krajinu rozdelili na tri časti, nesú hlavnú záťaž pri udržiavaní poriadku. Najzraniteľnejší je pritom poľský sektor v južno-centrálnej časti Iraku, kde sa nachádzajú hlavné ohniská nepokojov vyvolaných šíitskými radikálmi. Pod poľským velením pôsobí v Iraku aj stovka slovenských vojakov. USA sa už niekoľko mesiacov snažia presvedčiť svojich spojencov zo Severoatlantickej aliancie, aby NATO prevzalo zodpovednosť za poľský sektor. V súčasnosti aliancia pomáha Poliakom iba poskytnutím techniky. Na to, aby sa aliancia zapojila do operácií v Iraku, bude potrebný súhlas všetkých jej 26 členov. Konsenzus o tejto citlivej otázke je zatiaľ v nedohľadne.

Americká vízia
Američania dúfajú, že sa im podarí spojencov presvedčiť koncom júna na summite NATO v Istanbule. Práve v tom istom termíne, po 30. júni, majú okupačné mocnosti správu Iraku odovzdať prechodnej irackej vláde. USA a ich spojenci by sa potom mohli sústrediť najmä na vojenské otázky spojené s konsolidáciou povojnovej krajiny. "Spojené štáty si myslia, že aliancia by mohla zaujať novú kolektívnu rolu po tom, ako bude nastolená iracká suverenita," povedal pred mesiacom šéf americkej diplomacie Colin Powell. Avšak, ako informovala minulý týždeň agentúra Reuters, americkí diplomati pri NATO neveria, že summit v Istanbule rozhodne o angažovaní v Iraku. Vedia si však predstaviť aspoň to, že sa konečne začne o tejto téme otvorene diskutovať.
Aj slovenský veľvyslanec pri NATO Igor Slobodník potvrdil, že téma väčšej angažovanosti v Iraku nie je až taká horúca. "Diskusia o väčšej angažovanosti NATO v Iraku na pôde aliancie v tejto chvíli neprebieha," uviedol pre HN. Spojené štáty, Veľká Británia a Poľsko svojich spojencov iba pravidelne informujú o situácii v povojnovej krajine na zasadnutiach Severoatlantickej rady. "Nikto však ešte nevystúpil s tým, že začnime diskusiu o väčšej angažovanosti v Iraku," dodal Slobodník.
Na otvorenie tejto diskusie sú potrebné dve podmienky. Odovzdanie moci dočasnej irackej vláde a schválenie novej rezolúcie o Iraku v Bezpečnostnej rade OSN. "Ak sa má diskusia o angažovanosti v Iraku do summitu zdynamizovať, tak bude musieť byť do konca júna schválená rezolúcia. Tiež musí byť jasná perspektíva, že odovzdanie moci je reálne k stanovenému termínu, a že nepovedie k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v krajine," povedal Slobodník.

Nemecko nebude robiť problémy
Rezolúciu BR OSN si želajú najmä niekdajší odporcovia invázie do Iraku -- Francúzsko a Nemecko. V takom prípade by s väčšou angažovanosťou asi súhlasili, i keď sa nedá očakávať, že by vyslali vlastných vojakov. "Nebudeme rozhodnutie blokovať, ale je úplne jasné, že sa v Iraku nebudeme vojensky angažovať," vyhlásil minulý týždeň nemecký kancelár Gerhard Schröder. Lenže zároveň vyjadril pochybnosti, či je NATO tým správnym nástrojom na stabilizáciu Iraku. "Pravdepodobne by mu iracké obyvateľstvo nedôverovalo o nič viac ako súčasným okupačným jednotkám," dodal s tým, že lepšie by bolo, keby do Iraku prišli jenotky z moslimských krajín. Najväčšie problémy budú mať Američania pravdepodobne s presvedčovaním Francúzov, ktorí boli od začiatku ostro proti invázii do Iraku. Francúzsky minister zahraničia Michel Barnier nedávno povedal, že NATO "nie je jednoducho správnym miestom, kde by sa mali pripravovať alebo prijímať rozhodnutia k situácii v Iraku po 1. júli, keď bude ustanovená legitímna vláda".

Bude nutný súhlas parlamentu
Príležitosťou na prediskutovanie otázok spojených s Irakom bude zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO, ktoré sa tento piatok začína v Bratislave. Zúčastnia sa na ňom predstavitelia parlamentov všetkých členských štátov.
"Je len samozrejmé, že o Iraku sa bude určite veľa diskutovať. Či na otvorených diskusiách vo výboroch alebo na pléne, neviem, ale neoficiálne, v kuloároch, na spoločenských podujatiach pre delegátov určite. Nechcem však teraz odhadovať, či to bude dominantná oficiálna téma," uviedol pre HN hostiteľ zasadnutia, predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský.
Predseda NR SR upozornil na to, že ak by sa aj členovia NATO potom v Istanbule dohodli na väčšej angažovanosti v Iraku, neobíde sa to bez súhlasu parlamentu. "Ak by išlo o zmenu mandátu našej jednotky a nešlo by o humanitárnu misiu, musel by o tom rozhodovať parlament," povedal pre HN a pripomenul, že on osobne hlasoval proti vyslaniu jednoty do Iraku, pretože vojenský zásah nepovažoval za najlepšie riešenie. "Je však dôležité, aby sme začali aj na Slovensku diskusiu o tom, za akých podmienok a kedy sa naši vojaci vrátia. KDH takú diskusiu chcelo otvoriť v parlamente, ale náš návrh bol odmietnutý. Mrzí ma to, lebo parlament by mal vedieť povedať nielen A -- posielame vojakov do Iraku, ale aj B -- čo budeme považovať za naplnenie misie," povedal Hrušovský.