Srbsko sa pridalo k štátom Európskej únie v odmietnutí výsledkov sporných prezidentských volieb v Bielorusku a odsúdení násilných zásahov voči účastníkom tamojších povolebných protestov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP, podľa ktorej ide o prekvapivý krok vzhľadom na úzke vzťahy, ktoré Belehrad udržiava s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

​Srbská premiérka Ana Brnabičová vo štvrtok po prvý raz priznala, že jej krajina podpísala rezolúciu EÚ k situácii v Bielorusku. Zdôvodnila to potrebou zosúladiť postoj Srbska s európskou dvadsaťsedmičkou, ku ktorej sa chce Belehrad pridať.

"Dúfam, že nám to Lukašenko nebude zazlievať," uviedla Brnabičová, pričom zdôraznila dlhodobo dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Srbsko podľa nej nezabudne na priateľský postoj, ktorý Lukašenko prejavil voči Srbsku počas bombardovania lietadlami NATO v roku 1999.

Bieloruský prezident vtedy navštívil Srbsko ako vôbec jediný zahraničný štátnik, pripomenula Brnabičová. Naposledy pricestoval na návštevu Belehradu vlani v decembri.

​O tom, že sa Srbsko stotožnilo s postojom EÚ v otázke bieloruských volieb, prvýkrát informovali v stredu na Twitteri veľvyslanci EÚ a USA, ktorý tento krok Belehradu privítali.

Štáty EÚ prijali 11. augusta spoločné vyhlásenie, odsudzujúce tvrdé zásahy voči demonštrantom protestujúcim proti výsledkom volieb, ktoré podľa Únie neboli slobodné ani spravodlivé. Podľa oficiálnych výsledkov v nich zvíťazil dlhoročný autoritársky prezident Lukašenko so ziskom vyše 80 percent hlasov.

Srbsko sa oficiálne usiluje o vstup do Európskej únie, zároveň však v posledných rokoch posilňuje svoje politické, ekonomické a vojenské vzťahy s Ruskom a Čínou. Odmietlo sa napríklad pridať k sankciám EÚ, ktoré boli uvalené na Moskvu — tradičného spojenca Srbska — v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.