Ruská vojenská pomoc Bielorusku by bola neospravedlniteľnou inváziou, ktorá by zničila zvyšky bieloruskej nezávislosti. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal litovský minister zahraničia Linas Linkevičius.

Ruský prezident Vladimir Putin prisľúbil vojenskú podporu svojmu bieloruskému náprotivku Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý už viac ako týždeň čelí masovým demonštráciám.

​Pred zásahom proti vlastným ľuďom varoval bieloruskú armádu nemecký prezident, britská diplomacia uvalí sankcie proti organizátorom represií.

"Na ruskú vojenskú pomoci nie je dôvod ani právny či iný základ. Predstavovala by inváziu, ktorá by zničila posledné zvyšky (bieloruskej) nezávislosti," povedal Linkevičius novinárom vo Vilniuse.

Lukašenko sa radil s Putinom

"Rusko by tým veľa riskovalo, s ohľadom na to, čo sa v Bielorusku deje aj s ohľadom na podporu ľudí. Malo by dospieť k tomu, že invázia by bola neospravedlniteľná z právneho, morálneho či politického hľadiska," dodal.

Lukašenko sa o situácii, keď proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb neprestávajú v uliciach demonštrovať desaťtisíce ľudí, opakovane cez víkend radil s Putinom, ktorý mu prisľúbil pomoc na základe zmluvy o vojenskej spolupráci.

​Vojenské cvičenie

Bielorusko tiež dnes plánuje začať štvordňové vojenské cvičenie v oblasti okolo mesta Grodno blízkosti hraníc s Poľskom a Litvou. Armáda má v rámci cvičenia skúšať spôsoby posilnenia západnej hranice krajiny.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier dnes apeloval na bieloruskú armádu, aby v súčasnej kríze nezasahovala proti vlastnému obyvateľstvu.

"Vyzývam bieloruskú armádu, aby sa neprehrešila zásahom proti vlastnému obyvateľstvu," citovala ho agentúra Reuters. Steimeier vyjadril rešpekt k odvahe demonštrantov a vyzval Lukašenka, aby s opozíciou začal dialóg.

"Spojené kráľovstvo neprijíma výsledky volieb (bieloruského prezidenta). Chceme nezávislé vyšetrovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v súvislosti s nedostatkami, ktoré voľby urobili nečestné, ako aj následných otrasných represií," uviedlo v dnešnom vyhlásení britské ministerstvo zahraničia.

Na sankciách voči strojcom údajného volebného podvodu aj brutálneho zásahu bezpečnostných zložiek sa už v piatok dohodli predstavitelia Európskej únie, konkrétny zoznam postihnutých teraz v Bruseli vzniká.

​Masové protesty

Podľa oficiálnych výsledkov v bieloruských prezidentských voľbách 9. augusta získal doterajší prezident Alexandr Lukašenko 80,1 percenta hlasov, opozičný kandidátka Svitlana Cichanovská dostala 10,1 percenta hlasov.

Lukašenkovo ​​víťazstvo však spochybňuje ako opozícia, tak široká verejnosť a krajinou už týždeň zmietajú masové protesty.

Na doteraz najväčšej demonštrácii sa v nedeľu zišlo podľa odhadov až 200-tisíc ľudí. Cichanovská sa uchýlila do Litvy kvôli obavám o svoju bezpečnosť, a zrejme aj pod nátlakom bezpečnostných síl. Dnes vyzvala bezpečnostné sily, aby prešli na stranu národa a žiadala rýchly vznik právneho rámca pre nové voľby.