Švédsko prvýkrát priznalo chybu vo svojom postoji k riešeniu koronavírusovej pandémie. Hlavný epidemiológ Anders Tegnell v rozhovore pre rádio Sveriges povedal, že na vírus v krajine zomrelo príliš veľa ľudí. Informoval o tom denník Financial Times.
Ak by sa rovnaké ochorenie začalo šíriť opäť, Švédsko by zmenilo svoj prístup. "Ak by sme o nej vedelo to, čo dnes, myslím, že by sme k nej zaujali postoj niekde medzi tým, čo spravilo Švédsko a zvyšok sveta," povedal Tegnell.
Zmena jeho postoja je veľkým prekvapením, keďže mesiace kritizoval prístup krajín, ktoré sa rozhodli pre lockdown. Stratégia sa však, zdá sa, nevydarila. Do dnešného dňa sa nakazilo 38 589 ľudí a zomrelo 4468 z nich. Vláda už v pondelok rozhodla, že zostaví špeciálnu komisiu, ktorá bude skúmať rozhodnutia, ktoré viedli k tomuto výsledku.
Diskusia verejnosti
Švédi sa rozhodli ponechať otvorené školy pre deti do 16 rokov, či otvorené hranice pre Európanov. Vyhýbali sa zavedeniu pravidiel, ktoré by nariadili dodržiavanie odstupu.
Úrady stavili na dôkladnú informovanosť verejnosti a ich tradičnú disciplinovanosť. Opatrenia boli zavádzané ako odporúčania, vyslovene zakázané boli len návštevy v domoch pre seniorov a zhromaždenie nad päťdesiat ľudí.
"Každým týždňom rastie diskusia verejnosti o opatreniach, ktoré boli alebo neboli prijaté," povedal opozičný politik Hans Wallmark.
Podľa neho je verejnosť rozčarovaná najmä z vysokej úmrtnosti v domovoch sociálnych služieb, neschopnosti masovo testovať a zatvorenia hraníc pre Švédov. Občania európskych krajín totižto mali do krajiny povolený vstup, kým pre Švédov boli hranice zatvorené.
"Ľudia nie sú veľmi spokojní s tým, že naši blízki severskí susedia s nami zatvorili hranice, majú obavy, či naša stratégia neviedla k najhorším možným výsledkom," povedal bývalý švédsky diplomat.
"Nórsko, Dánsko a Island dokázali situáciu stabilizovať, ale situácia vo Švédsku je alarmujúca," povedala v máji fínska ministerka vnútra Maria Ohisalová.
Problematická kolektívna imunita
Švédski politici vychádzali z rovnakých odporúčaní odborníkov, ako napríklad kancelárka Angela Merkelová. Verili, že skôr či neskôr rovnako zasiahne vírus najmenej dve tretiny populácie. Spoliehali sa na získanie kolektívnej imunity. Ukázalo sa však, že protilátky má v krvi len približne sedem percent obyvateľov metropoly Štokholmu.
Ďalšou motiváciou na laxnejší prístup k pandémii bola snaha zabrániť prepadu ekonomiky. Tej sa však nevyhnú. Podľa európskych inštitúcií aj švédskej centrálnej banky je totižto krajina príliš previazaná s eurozónou.