Kým pred 75 rokmi boli Nemci úplne osamotení a celý svet bol ich nepriateľom, dnes žijú v stabilnej demokracii vo znovuzjednotenom Nemecku v srdci Európy. Môžu byť za mnohé vďační, je presvedčený spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier. Nič z toho dobrého však nie je zabezpečené naveky, varoval dnes zároveň v Berlíne v prejave k výročiu konca druhej svetovej vojny.
Nemci už nie sú sami
"Onen 8. máj 1945 znamenal koniec nacionálnosocialistickej vlády násilia, koniec nočných bombardovaní a pochodov smrti, koniec bezpríkladných nemeckých zločinov a civilizačného zlomu šoa," povedal Steinmeier pred pamätníkom obetí vojen v centre nemeckej metropoly.
"Vtedy boli Nemci skutočne osamotení. Nemecko bolo vojensky porazené, politicky a hospodársky na dne, morálne zničené. Urobili sme si z celého sveta nepriateľa," uviedol na ceremónii, ktorej sa zúčastnili len štyri ďalšie osobnosti verejného života, vrátane kancelárky Angely Merkelovej.
Dnes, o 75 rokov neskôr, musí síce krajina, ktorá pôvodne plánovala rozsiahlu medzinárodnú pripomienku konca druhej svetová vojny, kvôli koronavírusu spomínať sama. "Ale: Nie sme sami! To je šťastné posolstvo dnešného dňa! Žijeme v silnej, stabilnej demokracii, v 30. roku znovuzjednoteného Nemecka, v srdci mierovej a zjednotenej Európy," vyjadril svoje presvedčenie spolkový prezident.
"Áno, my Nemci smieme dnes povedať: Deň oslobodenia je dňom vďačnosti," vyhlásil. Zároveň podotkol, že trvalo tri generácie, aby sa k tomu mohli Nemci prihlásiť z celého srdca. Oslobodení síce boli 8. mája 1945 z vonku, v ďalších desiatkach rokov sa však museli oslobodiť aj vnútorne, čo bola dlhá a bolestivá cesta. "Boli to desaťročia, v ktorých sa mnoho Nemcov mojej generácie ešte len postupne mohlo uzmieriť s touto krajinou," podotkol 64-ročný politik v asi 15-minútovom prejave.
Steinmeier odmieta spraviť hrubú čiaru
Hrubú čiaru za minulosťou, ako niektorí požadujú, podľa Steinmeiera Nemecko nikdy urobiť nemôže. "Neexistuje žiadny koniec pripomínania si (našej minulosti). Neexistuje žiadne vykúpenie z našej histórie. Pretože bez pamäti strácame našu budúcnosť," myslí si hlava štátu. "Nemecká história je zlomená história - so zodpovednosťou za vraždy miliónov, za utrpenie miliónov. To nám dodnes láme srdce. Preto je možné túto krajinu milovať len so zlomeným srdcom," povedal tiež Steinmeier.
Dejiny podľa spolkového prezidenta zaväzujú, v nemeckom prípade konkrétne k tomu, aby sa krajina usilovala o súdržnosť Európy. "Musíme myslieť, cítiť a konať ako Európania. Keď Európu - aj v tejto pandémii a po nej - neudržíme pospolu, tak ukážeme, že nie sme 8. mája hodní," myslí si.
"Sedemdesiatpäť rokov po skončení vojny môžeme my, Nemci, byť za mnohé vďační. Ale nič z toho dobrého, čo od tej doby vyrástlo, nie je zaistené naveky," varoval Steinmeier. Nemci preto podľa neho nesmú podľahnúť pokušeniu nového nacionalizmu, fascinácii autoritárstvom, musia sa oslobodiť od nenávisti a štvania, od xenofóbie a pohŕdania demokraciou, ktoré nie sú nič než starým zlom v novom rúchu.
Berlín tento rok chystal veľkolepú pripomienku 75. výročia konca vojny. Počítalo sa s tým, že si dejinný zlom pripomenie viacerými verejnými podujatiami a výstavami, medzi ktorými mala byť aj expozícia až 12 metrov vysokých dobových fotografií pri Brandenburskej bráne a budove niekdajšieho Ríšskeho snemu, kde mal k stovkám zahraničných hostí prehovoriť Steinmeier. Pandémia spôsobená koronavírusom však tieto plány zničila.