Česko, Poľsko a Maďarsko odmietaním povinného prerozdeľovanie utečencov nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce z práva Európskej únie. K tomuto záveru dnes dospel Súdny dvor Európskej únie. Podľa vrcholného orgánu úniovej justície sa trojica krajín nemohla dovolávať toho, že odmietaním migrantov chráni svoju vnútornú bezpečnosť. Súd odmietol i tvrdenie, že systém zavedený v roku 2015 bol údajne nefunkčný.
Trio vyšehradských krajín na súde v Luxemburgu zažalovala Európska komisia s cieľom domôcť sa dodržiavania práva Únie. Právnici dotknutých štátov však tvrdia, že verdikt nebude mať praktický význam, lebo prerozdeľovanie utečencov podľa povinných kvót už skončilo a rozsudok teda nemôže zabezpečiť nápravu.
Podľa dnešného rozhodnutia súdu bola síce požiadavka ochrany bezpečnosti štátu oprávnená, systém kvót ju však uspokojivo zohľadňoval. Krajinám nedával právo odmietnuť program prerozdeľovania ako celok, ale mohli ako bezpečnostné riziko vyhodnotiť priamo jednotlivých migrantov.
Úniové štáty jednorazový program zaviedli - proti vôli niektorých členov EÚ z centrálnej a východnej časti bloku - v roku 2015 s cieľom odľahčiť Grécku a Taliansku, kam v čase vrcholiacej migračnej vlny prúdili desaťtisíce žiadateľov o azyl. Uvedená trojica štátov a však nechcela k systému pripojiť okrem iného s tvrdením, že rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti štátov je výlučne v ich kompetencii.
Zástupcovia žalovaných krajín pripomínali, že program nefungoval a že v jeho rámci bolo nakoniec presunutých výrazne menej migrantov, než boli pôvodné predpoklady. Do jeho konca v septembri 2017 bolo presunutých len asi 29-tisíc ľudí z pôvodne zamýšľaných 160-tisíc.
Svoje kvóty úplne splnilo len päť úniových štátov, ďalšie prijali aspoň časť určených utečencov. Program pôvodne odmietalo tiež Slovensko, žalobe sa však vyhlo tým, že nakoniec prijalo neveľkú skupinu žiadateľov o azyl.
Verdikt súdu sa pôvodne očakával už vlani, avšak advokátka si vyžiadala viac času na vydanie stanoviska a celé konanie sa oneskorilo.