Po sčítaní takmer polovice hlasov odovzdaných v nedeľňajších voľbách dosahuje strana Kremľu viac ako 63 percent, čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast v porovnaní s voľbami v roku 2003. Jedinou skutočnou opozičnou stranou v novej štátnej dume budú pravdepodobne komunisti so ziskom okolo 11 percent. Do Štátnej Dumy sa podľa predbežných výsledkov dostanú aj ďalšie dve prokremeľské formácie, ultranacionalistická Liberálno-demokratická strana a zoskupenie Spravodlivé Rusko. Všetky ostatné strany stroskotali na 7-percentnej hranici potrebnej pre vstup do parlamentu.
Komunistická strana oznámila, že priebeh hlasovania napadne pre rozsiahle manipulácie na Najvyššom súde. Nezrovnalosti sprevádzajúce organizáciu volieb pripustila aj Ústredná volebná komisie, podľa jej vyhlásenia však nie sú závažné. Volebná účasť dosiala okolo 60-percent, čo tiež znamená významný nárast v porovnaní s rokom 2003.
Kandidátnu listinu Jednotného Ruska viedol do volieb prezident Vladimir Putin. Predseda strany Boris Gryzlov v reakcii na predbežné výsledky vyhlásil, že voľby potvrdili Putina v pozícii národného vodcu, ktorého líniu obyvateľstvo podporuje. Významná predstaviteľka víťaznej strany a guvernérka Petrohradu Valentina Matvijenková oznámila, že strana Jednotné Rusko rozhodne 17. decembra o kandidátovi, ktorého postaví do prezidentských volieb 2. marca. Putin sa po dvoch funkčných obdobiach v úrade prezidenta podľa ústavy nemôže uchádzať o znovuzvolenie.
| Prečítajte si aj: |
| Kubiš s poľutovaním zobral na vedomie, že voľby v Rusku zrejme neboli spravodlivé Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš s poľutovaním zobral na vedomie, že podľa vyjadrení pozorovateľov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (RE) a OBSE parlamentné voľby v Ruskej federácii 2. decembra 2007 neboli spravodlivé a neboli v súlade s celým radom záväzkov a štandardov RE a OBSE, i keď boli všeobecne dobre zorganizované, s významnými technickými zlepšeniami, uskutočnili sa v pozitívnej atmosfére a s relatívne vysokou volebnou účasťou okolo 60 percent. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Putin s družinou prevalcoval opozíciu Voľby v Rusku. Prezident Vladimir Putin na čele kandidátky Jednotného Ruska neponechal nič na náhodu. Získal dve tretiny hlasov, vďaka čomu môže pomýšľať na premiérske kreslo po odchode z Kremľa. Do Ruska sa opäť vracia kult osobnosti. Nového vodcu národa našli Rusi v prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ten si dláždi cestu do premiérskeho kresla, do ktorého chce zasadnúť hneď po tom, ako v marci odíde z Kremľa. Podporu Putinovým plánom dali Rusi jasne najavo vo včerajších parlamentných voľbách. Takmer dve tretiny z nich hlasovali za najsilnejšiu prokremeľskú stranu Jednotné Rusko, ktorú do volieb viedol práve šéf Kremľa. S veľkým odstupom skončili s 12 percentami komunisti a s 8 percentami liberáli kontroverzného Vladimira Žirinovského. Celý článok >> |
Z chudobného komsomolca prezidentom
Väčšina Rusov sa na neho pozerá ako na svätý obrázok. Mnohí chcú, aby sa po odchode z prezidentského kresla stal „vodcom národa“. Berú ho ako človeka, ktorý dokázal „dať do poriadku“ Rusko po rokoch chaosu a úpadku a ktorý dokáže tvrdo brániť záujmy svojej krajiny v zahraničí.
Len ťažko sa hľadá vo svete hlava štátu, ktorá má taký vplyv a popularitu ako ruský prezident Vladimir Putin. Väčšina Rusov stojí za ním, jeho kroky podporujú umelci, ženy, mládež. Ozývajú sa však aj kritické hlasy, že si pestuje kult osobnosti.
Rusi sa Putina nevzdali
Povestný ruský kult osobnosti vstáva z popola. Takmer 17 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu majú Rusi opäť svojho vodcu, ktorému tolerujú aj zatýkanie oponentov. Potvrdili to vo včerajších parlamentných voľbách. Podľa predbežných odhadov v nich triumfovala strana Jednotné Rusko a jej líder – prezident Vladimir Putin. V marci si tak po odchode z Kremľa môže sadnúť priamo do kresla premiéra, všeobecne sa však očakáva, že si nechá právomoci mimoriadne posilniť.
Z Kremľa do premiérskeho kresla? Rusi nie sú proti
Rusi sú s prezidentom Vladimirom Putinom takí spokojní, že rátajú s tým, že aj po voľbách bude ďalej viesť ich krajinu. Pre väčšinu z nich je ideálnym vodcom, ktorý stabilizoval Rusko po rokoch chaosu a úpadku. Až pri ňom vraj dostali pocit sebavedomia – páči sa im, ako ich obhajuje v zahraničí. Aj preto považujú voľby do Dumy za referendum o Putinovi.
Podľa ústavy sa Putinovi na budúci rok končí mandát a nemôže kandidovať po tretí raz. Vplyv si však chce naďalej zachovať – preto stál ako prvý na kandidátke Jednotného Ruska. „Ak ľudia budú voliť Jednotné Rusko, znamená to, že mám právo žiadať tých v Dume a vo vláde, aby splnili vytýčené rozhodnutia,“ povedal nedávno prezident.
Centrály zívali prázdnotou
Nenápadná budova, „zašitá“ v širšom centre Moskvy. Je síce veľká, ale pôsobí dosť skromne na to, že je sídlom najsilnejšej ruskej politickej strany Jednotné Rusko. A pri úvahách, že by sa sem Vladimir Putin po skončení prezidentského mandátu v marci budúceho roka mohol presunúť ako líder strany, je to na zamyslenie. Určite bol doteraz zvyknutý na lepšie.
Ruským voľbám priali aj hviezdy
Nie je jasné, či sa šéf ruskej Ústrednej volebnej komisie riadil hviezdami. Ak však áno, môže byť nanajvýš spokojný. Podľa ruských astrológov bolo totiž ťažké nájsť pre voľby priaznivejší dátum než 2. decembra. „Panna je vo Váhach. Je to deň, keď je treba uctievať modly. Pre voľby ako prejav vôle más je to skvelý dátum,“ povedala viceprezidentka Asociácie liečiteľov ruskej republiky Komi a špecialistka na parapsychológiu Galina Mjasnikovová. Včerajšok bol podľa nej ideálnym dňom pre ľudí, ktorí presadzujú určitú ideológiu, majú veľké psychické schopnosti a predovšetkým sú presvedčení, že práve oni majú silný vplyv na osud celej spoločnosti. Presne to platí o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý do včerajších volieb viedol najsilnejšiu prokremeľskú stranu Jednotné Rusko.
Autor: Čtk
Demokracia po rusky alebo skazka o medveďovi a ovci
Rusi vo včerajších voľbách nesklamali. Drvivou väčšinou poslali svetu jasný signál, ako si predstavujú demokraciu s ruskou príchuťou. Všetko je presne tak, ako diktujú príručky o demokracii – vodca národa Vladimir Putin už nebude tretíkrát kandidovať za prezidenta, moci sa však rozhodne nevzdá. Stačí trochu poprehadzovať právomoci a z vodcu národa – prezidenta sa stane vodca – premiér.
Presne o to išlo v parlamentných voľbách, ktoré sa zmenili na akési „referendum“ o Putinovi. To sa skončilo podľa očakávania – dve tretiny Rusov dali najavo, že s Putinom počítajú aj do budúcnosti. Tých pár krikľúňov, ktorí prstom ukazovali na kozmetické chybičky demokracie, sa stratilo v dave. A po zvýšení hranice na vstup do parlamentu na sedem percent ich bude počuť ešte menej.