Ženeva – Svet dostatočne nechráni zdravie detí, myslí si komisia štyridsiatich odborníkov, ktorú koncom februára zvolali Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Detský fond OSN (UNICEF) a vedecký časopis The Lancet. Na celosvetovo chabý zdravotný stav detí a mládeže vplývajú okrem iného nedostatočná starostlivosť o životné prostredie či škodlivý marketing podporujúci obezitu, zhodli sa odborníci.
Komisia zostavila rebríček 180 krajín, ktoré hodnotila na základe rôznych ukazovateľov, napríklad zdravie detí, vzdelanie či výživu. Tieto ukazovatele dala potom do kontextu s emisiami skleníkových plynov, ktoré krajina produkuje, a tiež s príjmovou nerovnosťou. Slovensko sa umiestnilo na 30. mieste, Maďarsko skončilo o jedno miesto lepšie, Poľsko obsadilo 33. priečku.
Avšak ani víťazné štáty v rebríčku – Nórsko, Južná Kórea či Holandsko – pre ochranu budúcej generácie nerobia dostatok, vyplýva zo štúdie. Prosperujúce a bohaté štáty totiž zároveň patria k najväčším producentom emisií.
Naopak, štáty, ktoré skončili na posledných miestach – Stredoafrická republika, Čad a Somálsko – ku klimatickej zmene prispievajú menej, deťom ale nedokážu zaručiť dostatočnú zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie.
„Aj napriek tomu, že sa zdravie detí a mládeže za posledných dvadsať rokov zlepšilo, pokrok sa zastavil, uviedla expremiérka Nového Zélandu a členka komisie Helen Clarková. Tvrdí, že situácia sa môže začať zhoršovať.
„Odhaduje sa, že zhruba 250 miliónov detí mladších než päť rokov z krajín s nízkym a stredným príjmom hrozí, že nedosiahnu vývojového potenciálu… Ešte viac nás znepokojuje, že všetky deti na svete čelia existenčným hrozbám kvôli klimatickej zmene a komerčnému nátlaku,“ varuje Clarková.
Okrem emisií skleníkových plynov zdravie detí ohrozujú aj reklamy na nezdravé jedlo či sladké pitie, ktoré vplývajú na nadváhu a obezitu. Na dospievajúcich zase číhajú reklamy na e-cigarety. Práve lepšia regulácia reklám je jedným z krokov, ku ktorým komisia svet vyzýva. Požaduje taktiež okamžité zníženie produkcie skleníkových plynov. Podľa agentúry APA argumentuje okrem iného tým, že počet obéznych detí a mládeže vzrástol z 11 miliónov v roku 1975 na 124 miliónov v roku 2016.
„Pokiaľ chcú štáty chrániť … svet, ktorý naše deti v budúcnosti zdedia, musia prehodnotiť svoj prístup k zdraviu detí a mládeže,“ uzatvára Clarková.