Návrhy reforiem ruského politického systému, ktoré v stredu v posolstve o stave krajiny predstavil prezident Vladimír Putin, sú pre všetkých prekvapením, píšu dnes ruské médiá.
Komentátori a analytici uvádzajú, že Rusko, možno skôr ako sa plánovalo, vstúpilo do obdobia zmeny pomerov síl.
Cieľom je podľa nich zabezpečiť, aby Putinovi zostala hlavné úlohy v Rusku aj po roku 2024, kedy mu vyprší súčasný prezidentský mandát.
"To, čo sa stalo po Putinovom prejave, je podľa všetkého reťazovou reakciou existujúceho mocenského systému na prekvapivé prezidentove nápady," napísal ruský denník Kommersant k nečakanej rezignácii premiéra Dmitrija Medvedeva, ktorú sám šéf vlády odôvodnil tým, že ju s ohľadom na Putinom navrhované zmeny základného zákona pokladá za správnu.
Podľa Kommersantu nie je dôvod veriť, že Putin svoje plány v dlhom predstihu konzultoval s inými členmi mocenského aparátu. "Len nás zvolali a doslova nám to len oznámili," cituje ruský internetový portál The Bell jedného z ministrov.
Najväčšie zmeny za 27 rokov
The Bell tiež napísal, že Putinom navrhované zmeny ústavy sú najväčšími za 27 rokov jej existencie. Rozšírili by právomoci parlamentu, oslabili prezidentský úrad alebo v mocenskom systéme výrazne posilnili Štátnu radu, ktorá teraz pôsobí len ako poradný orgán prezidenta a zasadajú v nej predstavitelia ruských regiónov.
Putin o nej v stredajšom prejave o stave krajiny povedal, že zabezpečuje najefektívnejšie posúdenie "najvýznamnejších otázok pre občanov a krajinu" a prisľúbil, že novo upraví jej právomoci.
Podľa denníka Kommersant môžu Putinove návrhy znamenať koniec systému "superprezidenta".
Návrat "tandemovej" demokracie
Ruská politologička Taťjana Stanová Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda povedala, že Putinovým cieľom je pripraviť krajinu na návrat "tandemovej demokracie" a že sa chystá na odchod z prezidentskej funkcie.
Podľa nej počíta s tým, že sa ujme vedenia práve Štátnej rady, ktorá bude v novej mocenskej štruktúre nadradená ako prezidentovi, tak obom komorám ruského parlamentu.
Podľa bývalého ruského premiéra a teraz opozičného politika Michaila Kasjanova je hlavným posolstvom Putinovho stredajšieho prejavu to, že nikam neodchádza a len to kamufluje údajným posilnením oboch komôr parlamentu.
"Začínajú vtĺkať Rusom do hlavy, že všetko sa mení k lepšiemu, že sa bude viac diskutovať o zložení vlády," tvrdí Kasjanov.
Podľa Stanovej transformáciu mocenských pomerov uľahčí odchod Medvedeva, ktorým už bola otrávená ako verejnosť, tak politická elita. Nezavisimaja Gazeta pripomína, že dve tretiny Rusov k nemu nemajú dôveru a nehodnotí jeho pôsobenie na čele vlády dobre.
Kazašský scenár?
Medzi ruskými politológmi sa hovorí o tom, že v Rusku by sa mohol opakovať kazašský scenár a že sa Putin po odchode z Kremľa v roku 2024 postaví do čela Štátnej rady, odkiaľ bude dohliadať na to, aby sa jeho nástupca v prezidentskej funkcii nestal príliš nezávislým .
Podľa denníka Nezavisimaja Gazeta by mohol nový premiér Michail Mišustin dostať šancu stať sa v budúcnosti novým ruským prezidentom.
"Všetky veci, ktoré sa teraz dejú, sú kroky smerujúce k tomu, aby sa Putin udržal pri moci na neurčitú dobu," myslí si bývalý starosta Jekaterinburgu, opozičný politik Jevgenij Rojzman.