Varšava a celé Poľsko si dnes pripomínajú 80 rokov od vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá zmenila nielen túto krajinu, ale celý svet.
Na úvod spomienkových akcií sa nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier ospravedlnil obetiam nemeckej agresie a Poľsko požiadal o odpustenie. Urobil tak hneď skoro ráno vo Wieluńi, ktoré sa ako jedno z prvých poľských miest stalo terčom náletu nemeckých bombardérov, vyvolávajúcich paniku medzi civilistami. A ako sa zdá, Poliaci jeho slová oceňujú.
"Áno, ja myslím, že je to pre nás veľmi dôležité. Ako to výročie, tak ospravedlnenie od Nemcov," povedala pre ČTK dvadsaťročná Agnieszka.
Tak ako mnoho ďalších, aj ona sa vydala na varšavskú ulicu Nowy Świat, vyzdobenú na výročie poľskými vlajkami.
"Pamäť a varovanie"
Spomienkových akcií vo Varšave sa zúčastní aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa poľskej televízie do Varšavy prišli delegácie zo štyroch desiatok štátov, spolu asi 250 hostí, vrátane 17 hláv štátov.
Heslom ústrednej ceremónie na Pilsudského námestí v centre Varšavy je "Pamäť a varovanie".
Televízne zábery ukázali poľského premiéra Mateusz Morawieckého, ako sa baví s kancelárkou Merkelovou. Nie je však jasné, či sa bavili aj o nárokoch Poľska na odškodnenie za vojnové škody. Poľská vláda túto otázku doteraz oficiálne nenastolila, Berlín však dáva najavo, že odškodnenie pokladá za uzavretú kapitolu.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki dnes na Westerplatte v Gdansku pripomenul vojnovú genocídu: Poľsko v každý deň vojny a okupácie prichádzalo v priemere o 3-tisíc svojich občanov. "Je potrebné o tých obetiach hovoriť, a je potrebné domáhať sa zadosťučinenia," povedal.
"Svet nemal svedomie"
Poľské médiá sú dnes plné spomienok na začiatok vojny, ale nechýbajú ani reminiscencie a porovnanie s dnešnou situáciou. Aj výnimočne teplé počasie spája dnešok s dobou pred 80 rokmi, podobne ako napätie v Európe po ruskej anexii Krymu a vypuknutie konfliktu na východe Ukrajiny medzi proruskými separatistami a vojskami prozápadnej vlády v Kyjeve.
"Sú situácie, z ktorých nie je východisko, okrem jediného. V roku 1939 sa Poľsko muselo brániť a chcelo sa brániť. Bojovali sme za slobodu. Mysleli sme si, že otrasieme svedomím sveta. Ale svet nemal svedomie," povedal portálu wp.pl vojnový veterán plukovník Romuald Lipiński.
Pred 80 rokmi vtedajší poľskí spojencami, Británia a Francúzsko, síce vypovedali Nemecku vojnu v odvete za napadnutie Poľska, ale žiadne veľké vojenské akcie na pomoc svojmu spojencovi nepodnikli.
"Nie, dúfam, že k tomu nedôjde, že ľudia sú už múdrejší, aj keď sa hovorí, že história sa opakuje," odpovedá Agnieszka na otázku, či sa neobáva novej vojny.
"Analýza bleskovej porážky v roku 1939 by mala byť lekciou pre bezpečnosť Poľska v 21. storočí. Ale vládnuci tábor si z tejto lekcie poučenie nevzal," uviedol v opozičnom denníku generál Miroslaw Rožanské.
Z armády odišiel práve kvôli sporom, ako by mali byť ozbrojené sily na obranu krajiny pripravené. Namiesto novovybudovaných "jednotiek teritoriálnej obrany", obhajujúcich každú časť zeme, napríklad aj v tyle budúceho nepriateľa, by dal prednosť armáde vybavenej prostriedkami schopnými eliminovať nebezpečenstvo, ešte než dorazia k hraniciam krajiny.
Poľsko je síce súčasťou spojenectva v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ale za prvoradú povinnosť generál považuje postarať sa o obranu predovšetkým vlastnými silami.