Odveziete dieťa na tábor a vaša ratolesť sa vám po pár týždňoch vráti. To je bežný scenár, ktorý poznáme. To však neplatí pre Kongo, kde rodičia poslali svojich potomkov do hlavného mesta na prázdniny.

Lenže domov sa už nevrátil nikto. Ako údajné siroty boli deti vyslané do Belgicka a tamojšie rodiny ich adoptovali. Podľa testov DNA ich biologickí rodičia žijú a belgický súd teraz vyšetruje konžský sirotinec pre údajné únosy a obchodovanie s deťmi.

"Bola tak šťastná. My samotní nemáme šancu dostať sa do Kinshasy, nemáme peniaze na letenky. Naša dcéra dostala šancu a my boli nesmierne pyšní," hovorí tridsaťštyriročný chudobný krajčír Abdula Libenge, ktorý v máji v roku 2015 poslal svoju dcéru na prázdniny do hlavného mesta Konga, Kinshasa. Dieťa už sa domov nevrátilo.

Rodičom neostalo iné, len čakať

Dievča odišlo z dediny Gemena do cez tri tisícky kilometrov vzdialenej metropoly Kinshasa, informuje server BBC. Väčšina obyvateľov Gemeny pracuje v poľnohospodárstve či rybolove, iní sú obchodníci, avšak jedno ich spája - nie sú príliš bohatí. Niektorí rodičia, údajne s vidinou lepšieho života pre svojich potomkov, poslali deti na letný tábor do Kinshasy. Teda do mesta, kde žije vyše desať miliónov ľudí.

Avšak deti sa už nikdy domov nevrátili. Rodičom nezostalo nič iné, než čakať, väčšina z nich totiž nemala dostatok financií na právnikov a stretla sa s neochotou policajných úradov.

"Túto fotografiu sme zaobstarali v deň, keď naša dcéra odišla do Kinshasy," hovorí Libenge a ukazuje snímku svojho strateného potomka belgickým novinárom Kurtovi Wertelaersovi a Benoît de Freino, ktorí začali prešetrovať podvody s adopciou v Demokratickej republike Kongo. "Všetko, čo nám po nej zostalo, je táto fotografia a jej topánka," pokračuje zdrvený otec.

Rodičov našli novinári

Žurnalisti sa rozhodli vyjsť do dediny Gemena, a to potom, čo belgický prokurátor vzniesol pochybnosti o tom, či sú biologickí rodičia konžských detí, určených na adopciu, skutočne mŕtvi.

Novinárske duo sa vydalo do druhej najväčšej africkej krajiny biologických rodičov detí hľadať, pátranie ich priviedlo práve do malej dedinky na severe Konžskej demokratickej republiky.

Libenge nie je zďaleka jediný, ktorému sa potomok nevrátil domov z letného tábora. "Rodina môjho manžela ma obviňuje z toho, že som dcéru poslala na prázdniny do Kinshasy. Nemala som to robiť. Ale všetci sme si mysleli, že je to skvelá príležitosť," hovorí so slzami v očiach Suriya Moyumbeová a v ruke žmolí fotografiu svojej dcéry, ktorá bola ešte len batoľa, keď ju matka poslala do hlavného mesta. Novinári v dedine vypátrali tri dievčatá a jedného chlapca, ktorí boli unesení z ich rodnej krajiny.

DNA sa zhoduje

Novinári, ktorí sa často vydávajú do cudziny reportovať o miestnych obyvateľoch, sa vrátili do Bruselu a predložili pozbierané dôkazy. Štátny zástupca potom odišiel do Gemeny, aby zhromaždil DNA a odborníci mohli vykonať genetické testy. A testy skutočne preukázali, že niektorí biologickí rodičia sú nažive. A s adopciou rozhodne nesúhlasili.

Sirotinec Tumaini v hlavnom meste, z ktorého boli deti posielané do Belgicka, je uzavretý. Vedúca sirotinca Julienne Mpembaová sa nachádza v domácom väzení a čelí trestnému stíhaniu za údajné obchodovania s deťmi.

"Veľmi spochybňujem obvinenia proti mojej klientke," uviedol právnik Mpembaovej George Balon Perin. Podľa jeho slov Mpembaová nie je stíhaná v Demokratickej republike Kongo, kde sa údajné únosy detí odohrávali. "V Belgicku a v Demokratickej republike Kongo boli obžalovaní aj ďalší ľudia," povedal právnik.

Pochybnosti mali aj adoptívni rodičia

Množstvo adoptívnych rodičov priznalo, že počas osvojovacieho procesu mali pochybnosti. Teraz sa obavy potvrdili. "Poznal som povesť KDR, a preto som sa veľmi bál. Ale agentúra pre adopciu nás neustále uisťovala, že celý proces je legálny," zveril sa adoptívny otec, ktorý odmietol uviesť svoje meno.

"Keď sme to prvýkrát počuli, boli sme zdrvení. Tomu sme sa vždy chceli vyhnúť. A teraz, bez toho aby som za to mohol, mám doma ukradnuté dieťa," dodal.

"Zakaždým, keď som vyjadrila nejaké obavy alebo vzniesla námietky, agentúra ma odbila," opísala komunikáciu s agentúrou iná adoptívna matka. Jedného dňa jej adoptívna dcéra prehovorila o svojej biologickej rodine. "Keď som svojej dcére čítala rozprávku, povedala mi, že nie som jej mama," uviedla Belgičanka s tým, že v tejto situácii okamžite zbystrila.

Keď sa na minulosť osvojeného dieťaťa pýtala agentúry, vedenie ju odmietlo. "Myslela som si, že dcéra hovorila o dočasné pestúnke, s ktorou žila predtým. Ale nie, hovorila o svojej biologickej matke," pokračovala. Testy DNA s istotou potvrdili, že štyri konžské deti nie sú siroty a ich rodičia stále žijú. V súčasnej dobe čaká celkovo pätnásť adoptívnych rodín na výsledky týchto testov.

Belgický rodinný súd rozhodne

O budúcnosti detí nakoniec rozhodne belgický rodinný súd. "Každý prípad je ojedinelý, ale akýkoľvek záver by mal závisieť hlavne na samotnom dieťati. Musíme poznať jeho názor a nerozhodovať len podľa toho, čo my považujeme za správne," hovorí odborník na ochranu detí Nigel Cantwell.

Podľa neho by sprostredkovatelia adopcií, vrátane detských domovov, mali podliehať prísnym regulačným orgánom. "Oni zarábajú peniaze. Ak nemáte pod kontrolou tok peňazí, nemáte pod kontrolou korupciu," vysvetľuje Cantwell.

"Existujú ľudia, ktorí nerobia správne svoju prácu a chcú len nelegálne získať peniaze," podotýka právnik Georges-Henri Beauthier, ktorý zastupuje tri adoptívne rodiny.

"Sú to organizované zločinecké skupiny fungujúce v Demokratickej republike Kongo aj v Belgicku," uviedol s tým, že jeho klienti sa už pripravujú na zložitú životnú etapu, ktorá ich čaká.

"Naozaj chceme poznať odpoveď na to, čo je pre dieťa najlepšie? Na túto otázku neexistuje odpoveď. V tomto príbehu sme všetci porazení," hovorí adoptívny otec jedného konžského dieťaťa. Pre biologického otca Libenga svitla nádej, že sa po viac ako štyroch rokoch jeho dcérka vráti domov.

"Viem, že ľudia budú hovoriť, že sa moja dcéra bude mať lepšie v Belgicku. Možno to je pravda, ale nemyslím si, že by o tom mal rozhodovať niekto iný. Naša dcéra odišla do Belgicka a my nedostali šancu o tom rozhodnúť," konštatuje krajčír Libenge.