Príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu znamenal pre mnoho Kalifornčanov prehru. V oblasti klímy ubúdali regulácie, v otázke imigrácie zase pribúdali.
Kalifornskí zákonodarcovia sa však rozhodli bojovať za svoju víziu zeleného a otvoreného štátu. A hádžu prezidentovi neustále polená pod nohy.
V poslednom zo sporov, ktoré prebiehajú medzi súčasnou administratívou vo Washingtone a jedným z najliberálnejších štátov USA, sa kalifornskí zákonodarcovia rozhodli, že každý kandidát, ktorý si želá zúčastniť sa primárok (teda volieb, z ktorých vzídu kandidáti na prezident Demokratickej i Republikánskej strany) na území štátu, zverejní svoje daňové priznania.
A práve to prezident Trump už niekoľko rokov odmieta.
Trump dá zrejme zákon na súd
Podľa denníka Los Angeles Times sa s takmer stopercentnou istotou dostane tento zákon na súd. Zákon požaduje, aby všetci kandidáti predložili daňové priznania za posledných päť rokov do novembra tohto roku, aby sa mohli zúčastniť marcových primárok.
"Ako jedna z najväčších ekonomík na svete a domov každého deviateho amerického voliča máme povinnosť tieto informácie od prezidentských a guvernérskych kandidátoch požadovať," uviedol k rozhodnutiu guvernér Kalifornie Gavin Newsom.
"Sme v mimoriadnej dobe a štáty majú zákonnú a morálnu povinnosť urobiť všetko v ich moci, aby zabezpečili, že lídri túžiaci po najvyšších úradoch spĺňajú minimálne štandardy."
Prezident Trump s vysokou pravdepodobnosťou dá tento zákon na súd. "Ústava jasne hovorí, aké sú predpoklady pre kandidatúru na prezidenta a štáty nemôžu pridávať ďalšie požiadavky," uviedol pre médiá Tim Murtaugh z prezidentovej volebnej kampane.
Trumpa však norma nemusí znepokojovať, lebo k republikánskej prezidentskej nominácii zrejme účasť v kalifornských primárkach nepotrebuje.
Klíma aj automobily
Nejde však o jediný kameň, ktorý Kalifornia hodila prezidentovi Trumpovi pod nohy. Podľa zistení denníka The Washington Post sa kalifornským zákonodarcom podarilo podkopnúť aj prezidentovu snahu v oblasti automobilového priemyslu. Potom, čo Trump nastúpil do úradu, stiahol USA z Parížskej klimatickej dohody a následne zvýšil hranicu povolených emisií pre automobily.
Štát Kalifornia sa však rozhodol nové pravidlá bojkotovať a podržal si úroveň z obdobia Obamovej administratívy. Minulý mesiac potom vyrokoval tajnú dohodu so zástupcami štyroch najväčších výrobcov áut - Fordom, Hondou, Volkswagenom a BMW - že na území štátu budú predávať len automobily s nižšou spotrebou a na americkom trhu všeobecne sa prispôsobia kalifornským regulám.
"Radšej sa prispôsobia tvrdším nariadeniam, než aby vyrábali dva typy motorov pre jeden trh," vysvetlila v podcastu The Washington Post reportérka Juliet Eilperinová.
Podobne Kalifornia ponechala tvrdšie pravidlá aj pre emisie CO2. Dokonca ešte pred nástupom prezidenta Trumpa do funkcie sa vtedajší guvernér Jerry Brown nechal počuť, že ak Trump obmedzí financie na výskum klimatických zmien, "Kalifornia pokojne vyšle vlastný satelit!"
Boj s migráciou
Otázka globálneho otepľovania však nie je jedinou, kde sa liberálne vedenie Kalifornie rozchádza s predstavami Donalda Trumpa. Prezident postavil značnú časť svojej volebnej kampane na boji s nelegálnou imigráciou a po nástupe do funkcie značne posilnil právomoci federálnej pohraničnej stráže.
Jej fungovanie ale do značnej miery závisí na spolupráci s miestnymi úradmi a práve tu Kalifornčania odmietli spoluprácu. V apríli 2017 tak kalifornský senát schválil zákon, podľa ktorého nesmeli štátni ani lokálni policajti vynakladať akékoľvek finančné zdroje na spoluprácu s federálnymi imigračnými úradmi.
Podobne sa tiež zákonodarcovia pokúsili zablokovať aj stavbu pohraničného múru s Mexikom, ktorú Donald Trump sľuboval vo voľbách.
Prípad sa vliekol až k najvyššiemu súd USA a koncom júla padlo rozhodnutie: vláda prezidenta Donalda Trumpa bude môcť využiť 2,5 miliardy dolárov z peňazí ministerstva obrany na vybudovanie múru pozdĺž južnej hranice USA s Mexikom. Sudcovia najvyššieho súdu rozhodli pomerom piatich ku štyrom hlasom.
Hoci sa podľa prieskumov väčšine Kalifornčanov nepáčia kroky Trumpovej administratívy, opustiť federáciu a vyhlásiť nezávislosť chce len malé percento ľudí.
Podľa štúdie univerzity Berkeley by za vyhlásenie nezávislosti na USA hlasovalo 44 percent demokratických voličov a iba 15 percent republikánov. Pre magazín Time tento stav pekne zhrnul senátor Kevin de León: "Nemôžeme sa odtiahnuť, musíme viesť."